Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       1. máj 2003 Ako dnes vyzerá rabovanie v Bagdade Gabriel Sedlák Pád režimu Saddáma Husajna priniesol v Iraku všeličo. Či už s tým niekto rátal, alebo nie, rabovanie, ktoré vypuklo hneď ako sa zosypala doterajšia iracká štátna moc, patrí doteraz ku koloritu napríklad dnešného Bagdadu. Spravodajkyňa Slobodnej Európy Zamira Ešanová bola svedkom pondelkového vykrádania domu sestry Saddáma Husajna a jeho následkov. Jej rozprávanie pretlmočil kolega Gabriel Sedlák. Obyvatelia bagdadskej štvrte Al Džadirija, ktorá je synonymom značky „dobrá adresa“, prežili z pondelka na utorok ťažkú noc. Mnohí z nich sa neodvážili vyjsť z domu na ulicu už keď počuli neutíchajúce zvuky strelných zbraní. Prečo sa v noci strieľalo, im bolo jasné hneď ráno. Stovky zlodejov vyrabovali jeden z najkrajších domov štvrte, ktorý býval domovom sestry doterajšej hlavy štátu a jej manžela, penzionovaného generála Aršída Jasína. Celonočná streľba bola dielom ich susedov, ktorí sa tak snažili odstrašiť zlodejov od svojich domovov. Správa o udalosti sa šírila do okolitých častí mesta veľmi rýchlo a hneď ráno prichádzali ľudia k domu sestry Saddáma Husajna s rôznymi autami a vozmi, aby si odviezli všetko, čo si ešte nestihlo nájsť nového majiteľa. Po ľahších kusoch antického nábytku, kobercoch a porceláne sa ľudia pokúšali odtiahnuť aj tie najťažšie kusy nábytku a čokoľvek, čo nebolo pripevnené. Medzitým sa vo dverách susedného domu objavila vystrašená tvár asi 20-ročného Ahmada. AUDIO: „Títo ľudia sú divosi. Je to niečo, čo nedokážem opísať. Je to pre Iračanov hanba. Neboli sme vychovávaní, aby sme robili takéto veci. Sú to veľkí chudáci. Tí nikdy v živote takéto veci nevideli.“ Ale iný mladý muž, jeden z tých, ktorí sa na rabovaní podieľali, sa za to, čo robil, vôbec nehanbil. Skôr naopak, sebavedomo tvrdil, že nejde o „haram“, teda niečo, čo zakazuje islam. AUDIO: „Nie, nie, nie, to nie je „haram“, pretože tieto veci patria irackému ľudu. Tento dom a ďalšie a ďalšie veci. V Iraku žiadne takéto veci nemáme.“ Medzi susedmi vykradnutého penzionovaného generála, švagra zvrhnutého diktátora, sú aj takí, ktorí obviňujú amerických vojakov z povzbudzovania k rabovaniu v Bagdade. Reč jedného z nich je jasná. AUDIO: „Žijem v tejto štvrti. Títo ľudia sa o tento dom starali dlho. A potom sem príde americká armáda a vyzve zlodejov, aby do toho domu vtrhli. Tí zlodeji sú z inej štvrte. To vám garantujem.“ Tento človek tvrdí, že zatiaľ čo rabovanie prebiehalo, susedia poslali pár ľudí po pomoc. Tí sa však vrátili s tým, že Američania sú príliš zaneprázdnení na to, aby mohli pomôcť. Americkí vojaci sa na mieste činu napokon predsa len objavili. Avšak bolo neskoré popoludnie ďalšieho dňa, kedy už bolo po všetkom. Americký seržant Molina odmieta obvinenia, že by on a jeho ľudia povzbudzovali k rabovaniu. Tvrdí, že jednoducho nie je v silách amerických vojakov ochrániť každý dom a že v tom mali brániť sami Iračania. AUDIO: „Spojené štáty spolupracujú s irackým ľudom na zastavení rabovania a pracujeme na tom veľmi tvrdo. Pracujeme, keď za nami Iračania prídu. Pomáhame im tak, aby mohli zastaviť rabovanie vo svojej štvrti.“ Nie všetci vinia za to, čo sa dnes v Bagdade deje, Američanov. Doktor Zijád si myslí, že rabovanie a drancovanie je výsledkom nenávisti, za minulého režimu potlačovanej, ktorá teraz nadobudla podobu nekontrolovaného vyčíňania. AUDIO: „Čo to rabovanie znamená? Znamená to, že hrabivosť, nenažranosť je tu stále prítomná. Že vyvlastňovanie a nedostatok práva v kombinácii s extrémnou chudobou a nedostatkom zmyslu pre morálku v našej krajine prevláda. A nielen u nás, ale na celom svete.“ Na konci dňa sa seržant Molina a jeho muži snažia vniesť pokoj do ulíc štvrte Al Džadirija. Tvrdia, že rabovanie sa skončilo a nie je sa čoho báť. Ľudia však zostávajú skeptickí a hovoria, že aj v nasledujúcich dňoch budú spať so zbraňou pod vankúšom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...