Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       2. máj 2003 Irak: Pohľad do súkromného života Iračanov Jaroslav Rozsíval / Zamira Ešanová Zatiaľ čo do irackého hlavného mesta sa pomaly vracia normálny život - napriek včerajšiemu výbuchu benzínovej čerpacej stanice, ku ktorej došlo údajne následkom streľby obyvateľov, oslavujúcich obnovenie dodávky elektriny - návrat k plnohodnotnému fungovaniu irackej spoločnosti potrvá ešte veľmi dlho. Reportáž našej bagdadskej dopisovateľky Zamiry Ešanovej načiera tak povediac do arabskej kuchyne obyčajných Iračanov – ako vidia oni svoju situáciu v povojnovej krajine? Anvar je 35 ročným šoférom autobusu. Spolu so svojou ženou a troma deťmi žije v trojizbovom byte v bagdadskej štvrti Al-Džadírija, kde však žije aj ďalších päť jeho príbuzných. Pred vojnou jazdil Anvar na trase Bagdad-Mosul a zarábal približne 50 dolárov mesačne. Od vypuknutia vojny však prišiel o prácu a od tých čias si nevie nájsť nové zamestnanie. Jediný spôsob, ako získať peniaze bolo - ako hovorí - predať nábytok. Z bytu postupne zmizlo kreslo, pohovka, matrace, ale aj televízor, rádio i záclony. Niet sa preto čo čudovať, že Anvarove slová sú plné pesimizmu a sklamania: Audio:„Nič sa nezmenilo. Stále sa strieľa, nie je elektrina, nie je práca, nie je bezpečnosť, nie sú peniaze.“ Avšak americký správca Iraku, generál vo výslužbe Jay Garner minulý týždeň vyhlásil, že situácia v Iraku sa zlepšuje a humanitárna kríza v krajine neexistuje. Podobne optimisticky sa vyjadril aj veliteľ koaličných pozemných síl generál David McKernan, podľa ktorého vedľa každej nefungujúcej veci sa už dnes v Iraku nájde desať takých, čo fungujú. Anvar si to však nemyslí: ako sám vraví, jeho rodine sa počas vlády Saddáma Husajna žilo lepšie, deti mali čo jesť: Od roku 1991 dostávala rodina mesačné prídely potravín, vrátane dvoch kilogramov cukru, 9 kilogramov múky, 3 kilogramov ryže, 150 gramov čaju, a ešte olej, mydlo, soľ, fazuľu, šošovicu, a to všetko za symbolickú cenu jedného dolára. Kupovalo sa akurát mäso a zelenina. Mäso si však dnes Anvarova rodina kúpiť nemôže, jeho cena vzrástla trojnásobne. K slovu sa dostávajú zásoby z minulého roka. Anvarova žena Zahra je takmer zúfalá: Jej 18 mesačný syn má horúčku, ona však nemohla zohnať lieky, s ktorými by dieťa liečili v nemocnici. K tomu všetkému dochádza v susedných uliciach k prestrelkám. Anvarova žena dokáže preto iba nostalgicky spomínať na staré časy: Audio:„Chýba mi otec Saddám, dobrý otec Saddám. Vždy keď človek vyšiel na ulicu a vracal sa, vonku bolo bezpečne. Nikto sa vás ani nedotkol. Teraz keď vyjdem von a niekde zakopnem, urobia ratatata a zastrelia ma.“ Zmeňme teraz miesto a prenesme sa o pár ulíc ďalej. Muhamad je známym bagdadským podnikateľom. Žije v dvojposchodovom dome v Bagdade. Jeho žena Sadžida podáva, ako sa hovorí, skromný povojnový obed. Na stole je misa plná boloňských špagiet, zeleninový šalát a ovocný kompót. Napriek tomu, že v štvrti Al-Džamíja nie je elektrina, o hladký chod domácnosti sa stará generátor: televízia, chladnička a klimatizácia bežia. Napriek zdanlivej pohode prevláda však v Muhamadovej domácnosti podobná nálada, ako u Anvara. Nebezpečná situácia v uliciach a obavy z budúcnosti vyvolávajú aj u úspešného podnikateľa protiamerické nálady: Audio:„Želali by sme si zostať so Saddámom. Bolo to za neho lepšie. Sedíme tu už dva mesiace a nič nerobíme. Ako máme žiť? Nikto nežiadal Američanov o to, aby sem prišli až z Ameriky na to, aby nám dali demokraciu. Keď im ide o demokraciu a slobodu, prečo nejdú na Kubu, ktorú majú za dverami?“ Muhamadov 27 ročný syn Ahmed je lekárom. Tvrdí, že napriek pokračujúcej práci v nemocnici nevie, kedy končene obdrží plat. Je však jediný z celej rodiny, ktorý sa raduje z príchodu Američanov. Ani dlhé a emotívne debaty s rodičmi ho neodradili od jeho postoja: napriek tomu však uznáva, že zo strany Spojených štátov by bola potrebná oveľa väčšia pomoc: Audio:„Mám z toho veľké depresie. Myslel som si, že keď Amerika príde, všetko bude OK. Lenže teraz si myslím, že oni prišli iba oslobodiť krajinu a zostať tu bez väčšej snahy pomôcť.“ Podľa Ahmeda sa tak môže prepásť veľká šanca vybudovať na ruinách Saddámovho režimu nový demokratický systém.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...