Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       5. máj 2003 Irak bude zrejme rozdelený na americký, britský a poľský sektor Daniel Raus Poľsko je, podobne ako Slovensko, ešte stále iba kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie – už teraz sa ale zdá, že v nej bude mať silný hlas. Spolu s Britániou sa totiž stalo kľúčovým spojencom Washingtonu v Iraku, a to má ďalekosiahle dôsledky nielen v Perzskom zálive, ale aj na európskej scéne. Britský premiér Tony Blair presadzuje myšlienku, že vplyv európskych krajín na globálnu politiku sa musí uskutočňovať v spolupráci so Spojenými štátmi. Inými slovami, že cestou nemá byť vytváranie európskeho protipólu k Amerike. Jeho slová vyvolávajú odpor vo Francúzsku, Nemecku či Rusku – práve tieto krajiny sa totiž pred irackým konfliktom rozhodli pre konfrontáciu s Washingtonom. Úrodnú pôdu by však našli v Poľsku, ktoré naopak poslalo svojich vojakov priamo do bojových operácií. Je pritom zrejmé, že išlo v prvom rade o postoj, a až potom o reálnu mieru pomoci. Výsledok je ale pozoruhodný: povojnový Irak sa má rozdeliť na tri sektory pod velením Spojených štátov, Británie a Poľska. Summa summarum: Varšava dostane pozvánku do toho najexkluzívnejšieho klubu. Čerešňou na poľskej torte sa navyše možno stane koncom mája osobná návšteva a poďakovanie amerického prezidenta Georgea Busha. Dodajme, že o konkrétnom pláne sa veľa nevie. Experti už ale berú poľský sektor za hotovú vec. Analytička Slobodnej Európy Kathleen Ridolfová hovorí: AUDIO: „Podľa plánu, nakoľko vieme, pretože veľmi málo bolo oficiálne oznámené, bude Irak rozdelený na tri sektory. Jeden bude strážiť 20 000 amerických vojakov, a ďalšie dva Briti a Poliaci“. Uvedené informácie sa dostali na verejnosť napriek tomu, že napríklad šéf britskej diplomacie Jack Straw sa k budúcnosti stabilizačných síl v Iraku vyjadruje s maximálnou opatrnosťou. Ako tvrdí, nič sa ešte definitívne nerozhodlo. Menej skúpy na slovo je však jeho poľský kolega Wlodzimierz Cimoszewicz, ktorý dodáva, že vojaci nových jednotiek by mali byť na mieste do konca mája. V súčasnosti sú v Iraku bojové jednotky, ktoré majú 135 000 vojakov. Stabilizačné sily by ich mali nahradiť preto, že sú inakšie zamerané a vycvičené. Ich misia bude zahŕňať celé spektrum činností, od odstraňovania mín cez lekársku pomoc až po spoluprácu s domácou políciou a miestnymi zastupiteľstvami. Ich úlohou už nebude rozdrvenie Husajnovej armády, ale obnova a pokojný chod krajiny. Do stabilizačných jednotiek ponúklo svojich vojakov 10 krajín. Okrem Spojených štátov, Británie a Poľska tiež štyria členovia Európskej únie (Taliansko, Španielsko, Holandsko a Dánsko), a okrem nich aj Bulharsko, Albánsko a Ukrajina. Také štáty ako Austrália, Južná Kórea, Filipíny a Katar ponúkli pomoc, ale konkrétnu formu ešte zvažujú. Otáznik samozrejme visí nad trojlístkom bývalých oponentov vojny: Francúzskom, Nemeckom a Ruskom. Oficiálne sa o nich mlčí, ich predstavitelia však tvrdia, že to v žiadnom prípade nesvedčí o nových sporoch. Francúzski diplomati navyše dodávajú, že čím viac krajín sa zúčastní, tým lepšie. Povedzme si ale úprimne: predstava nemeckých, francúzskych či ruských vojakov, slúžiacich v poľskom sektore, musí byť trocha trpká. Podľa domácich skeptikov má ale poľské diplomatické víťazstvo svoju odvrátenú stranu. Varšava sa podľa nich dostala rovno do ohniska rozporov medzi Londýnom, Parížom a Berlínom, a to krátko pred vstupom do Európskej únie. Čo sme získali v Amerike, môžeme stratiť v Európe, napísal denník Rzeczpospolita, a pochybovačne dodal: „až v Európe sa ukáže, či stálo za to angažovať sa v Iraku“. Vráťme sa ale pre istotu k britskému premiérovi. V čase vášnivých diskusií v dolnej snemovni na brehu rieky Temže totiž neobhajoval Tony Blair účasť Británie tým, že je to pragmatické, ale tým, že je to správne. Ako starí pragmatici sa vtedy javili skôr Nemci a Francúzi. O mesiac sa situácia postavila na hlavu a z appeacementu sa stala opäť naivita. Dodajme, že dejiny sú takých prípadov plné a práve preto je terajší príklad Poľska prinajmenšom zaujímavý – ak by sme nechceli použiť slovo obdivuhodný.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...