Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       5. máj 2003 Situácia v irackom meste Faludža naďalej napätá Jaroslav Rozsíval / Zamira Ešanová Najmenej 17 ľudí prišlo o život a desiatky ich boli zranené koncom minulého týždňa pri zrážkach demonštrantov s americkými vojakmi v irackom meste Faludža. Zatiaľ čo americká strana celý incident stále vyšetruje, miestne obyvateľstvo je v bojovej nálade a požaduje okamžité stiahnutie sa vojakov z mesta. 50 kilometrov na západ od Bagdadu leží 200 tisícové mesto Faludža. Cestujúci, prichádzajúci do mesta autom, si najprv všimne prívetivé uvítacie billboardy, po ktorých však už nasledujú protiamerické transparenty, svedčiace o tom, že miestni obyvatelia nevítajú vo svojom meste každého: Nápisy ako „USA opustite krajinu“, či „Odíďte z nášho mesta“ sa jednoducho nedajú prehliadnuť. Pred vchodom do budovy bývalej vládnucej strany Baas, kde sa teraz nachádza americké velenie, si možno dokonca prečítať transparent s nápisom: „Americkí vrahovia, skôr či neskôr vás všetkých zabijeme“. Faludža kypí hnevom. V mešitách i uliciach tohto mesta panuje zlosť: Po dodnes nevyjasnenom minulotýždňovom krvavom incidente sa veľká časť obyvateľov postavila proti americkej prítomnosti v meste. Imám šejk Fawzi vyzval síce v piatok svojich veriacich, aby nevychádzali do ulíc a nedali sa strhnúť emóciami, iní duchovní však vyhlásili Američanom 48 hodinové ultimátum: Buď odídete, alebo budeme pokračovať v protestoch. Ibaže k streľbe amerických vojakov proti protestujúcim obyvateľom nedošlo minulý týždeň z ničoho nič: Podľa informácií americkej armády odpovedali vojaci v pondelok na streľbu, ktorá sa na nich spustila z davu demonštrantov pred budovou školy. Tú predtým vojaci dočasne obsadili. Výsledok: 17 mŕtvych. O dva dni neskôr sa protestujúci opäť zhromaždili pred budovou a opäť došlo k streľbe – o deň neskôr zaútočil ktosi na iné americké zariadenie dvoma granátmi. Zranených bolo pre zmenu sedem vojakov. Kto bol hlavným iniciátorom protestov, nie je jasné. Niektorí obyvatelia tvrdia, že pochod vznikol spontánne - krátko po tom, čo americkí vojaci vstúpili do mešity, kde pátrali po hľadaných osobách. Iní tvrdia, že ľudia chceli iba požiadať vojakov, aby opustili budovu školy. Vojaci medzitým z budovy naozaj odišli, a v škole sa začalo vyučovať. Starosta mesta Bidajwi Hamid tvrdí, že protesty majú svojich organizátorov. Hamida zvolili do funkcie najvyšší kmeňoví a náboženskí predstavitelia Faludže. Pripomeňme, že toto mesto bolo rodiskom veľkého počtu vedúcich politikov vládnucej strany Baas. Podľa starostu to boli práve oni, ktorí vyprovokovali demonštrácie a zaútočili tak cielene na emócie sunitských moslimov, obávajúcich sa budúcej vlády šiitov v Iraku: Audio:Členovia strany Baas sa pokúsili o akciu v tomto meste, pretože sa nedokážu aktivizovať v Bagdade.“ Napriek tomu však náboženskí predstavitelia mesta podporujú snahu nového starostu zabrániť ďalším zrážkam. Niektorí členovia mestskej rady, ako napríklad šejk al-Bojsa, sa však Američanom vyhrážajú „druhou Palestínou“: Audio:„Bude ešte viac obetí ako na americkej tak aj na našej strane, tak ako sa to deje v Izraeli.“ Príbuzní obetí nedokážu potlačiť svoje rozhorčenie a zúfalstvo. 34 ročný inžinier Reíd, ktorého 40 ročný brat prišiel pri streľbe o život a matka a sesternica boli zranené, tvrdí, že smrtiace guľky zasiahli jeho rodinu doma pri večeri: Audio:„Nikdy nezabudneme na to, čo sa stalo. Neodpustíme Američanom a budeme sa ich snažiť zničiť, nie všetkých, pretože v Amerike sú dobrí ľudia, ale amerických vrahov zabijeme.“ Podľa kapitána americkej armády Mikea Riedmullera však medzi obyvateľmi prevláda dobrá vôľa: Audio:„Myslím si, že tu je iba malá skupina ľudí, ktorí sú protiamerickí a ktorí organizujú protesty...“ Vojaci sa medzitým dohodli s náboženskými predstaviteľmi mesta a členmi mestskej rady, že budú kontrolovať iba kľúčové strategické miesta, ale ich hlavný vojenský tábor zostane na predmestí. Avšak mnohí obyvatelia sa obávajú, že napätie sa tým nezníži. Faludža bola po dlhé roky dŕžavou vládnucej strany Baas Saddáma Husajna a sunitských provládne orientovaných duchovných. Hlavní vodcovia z mesta ušli, ale ich verní zostali – a teraz sa boja o svoje celoživotné mocenské privilégiá.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...