Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       5. máj 2003 Nezdolný Alijev stále vládne Azerbajdžanu Peter Gabaľ V Azerbajdžane po väčšinu posledných 33 rokov (hoci s prestávkami) železnou rukou vládol v rôznych funkciách súčasný prezident Hejdar Alijev. Nič na tomto svete však netrvá večne a otázka nástupníctva sa v tejto kaukazskej republike stala viac než horúcou. Dejiny Azerbajdžanu sú dlhé a pohnuté. Pred skoro 3000 rokmi sa tu nachádzala ríša Urartu. Potom prišli iné staroveké útvary, o ktoré mali so striedavými úspechmi záujem Peržania, Rimania, Gréci, Turci, Mongoli a napokon Rusko. Z pohľadu dejín je panovanie Hejdara Alijeva krátkou epizódou. Nie však pre žijúcu generáciu: ľudia v Kristových rokoch sa za jeho vlády narodili a prežili detstvo, od ranej puberty po maturitu videli jeho hviezdu žiariť v Moskve, v čase ich vysokoškolských štúdií sa ukazoval ako zo zálohy bojuje za národnú vec a keď si prevzali diplom, získal nový titul aj Alijev, ktorý sa stal azerbajdžanským prezidentom. Prvý päťročný mandát naplnil a obhájil i po druhý raz, nedávno ohlásil záujem i o tretiu prezidentskú päťročnicu. Voľby by sa mali konať o pol roka v októbri. Dnes sa javí tento termín ako trochu príliš ďaleký, ale na predpovede možnej budúcnosti je zase priskoro. Hejdar Alijev je totiž už pán v rokoch, a koncom tohto týždňa by mal osláviť 80-ku. Do Baku by sa dokonca malo zísť niekoľko post-sovietskych prezidentov a osobne zahrať ruský majster štyroch strún Mstislav Rostropovič. Sám Alijev však v Baku nie je od soboty, kedy ho náhle a potajme previezli na tureckú vojenskú kliniku Gulhane. O skutočnom zdravotnom stave hlavy štátu verejnosť nie je informovaná, ak nerátame opakované vyhlásenia ministra zdravotníctva, že prezident je v najlepšom v poriadku. Nie je to však pravda a Azerbajdžanci to vedia, alebo aspoň začínajú tušiť. Pred štyrmi rokmi sa Alijev liečil z infekcie horných ciest dýchacích na tej istej klinike, kde je dnes. Neskôr mu voperovali bypass v americkom Clevelande, kam sa vrátil ešte párkrát: kvôli operáciám prostaty i pruhu, medzitým si nechal odstrániť očný zákal. Opakovane mal problémy so srdcom, pritom dvakrát skolaboval na verejnosti, pred dvoma týždňami dokonca v priamom televíznom prenose. Oficiálna verzia hovorila o náhlom poklese krvného tlaku, po páde kvôli zlomenine rebra a odreninám prezident zostával v domácom ošetrení, kde pred týždňom prijal i šéfa iránskej diplomacie Charázího. Protivládna demonštrácia, už dávnejšie zvolaná na včerajšok, pod vplyvom udalostí prerástla vo volanie po Alijevovej rezignácii. Asi päťtisícovej demonštrácii však v Londýne sídliaci analytik Mavlut Katik neprikladá príliš veľký význam: AUDIO: "Je zaujímavé, že demonštranti požadovali jeho odstúpenie. Verejne spadol počas prejavu. Bolo to v televízii a každý to videl. Vo vedomí verejnosti to otriaslo jeho autoritou, pretože to sa ešte nikdy nestalo. Ľudia sa môžu začať pýtať, či je nesmrteľný. Ale je ťažké usudzovať, do akej miery budú mať také demonštrácie dosah na jeho zámer zostať pri moci. Ja si myslím, že určujúce bude skôr jeho zdravie, než opozičné demonštrácie." Expert pripúšťa, že situácia je vážna, pretože Alijevov odlet na kliniku do Turecka nebol oznámený. Úrad hlavy štátu reagoval až o deň neskôr podozrivou verziou o bežnej kontrole, o ktorej neoznámil žiadne podrobnosti. Mavlut Katik však poukazuje na odolnosť prezidenta Alijeva: AUDIO: "Je tu história jeho srdcových slabostí za posledných niekoľko rokov. Ale zjavne sa vrátil po každej operácii, hoci bolo stále viac a viac špekulácií o jeho mocenskej budúcnosti." Tu treba dodať, že Hejdar Alijev dokázal prežiť i všetky mocenské zmeny v Sovietskom zväze aj po jeho rozpade, a väčšinou z nich i vyťažiť. Už ako 18-ročný – a dodajme, že za stalinských čias – sa ujal oficiálnych funkcií v Nachičevanskej autonómnej republike, o tri neskôr sa stal príslušníkom komunistickej tajnej polície. Viac než štvrťstoročie pôsobenia v tejto zlopovestnej inštitúcii zavŕšil na poste najvyššom – v rokoch 1967-69 bol šéfom KGB. Prežil tu Stalinovu krutovládu, Malenkovov mocenský nezdar, Chruščovov náznak oteplenia a na čelo vystúpil takmer zároveň s návratom neostalinizmu Leonida Brežneva. Zvyšok tejto éry Hejdar Alijev strávil v Azerbajdžane ako jeho faktický vládca v úlohe prvého tajomníka republikovej komunistickej strany. Po Brežnevovej smrti povolali Alijeva opäť do Moskvy na miesto podpredsedu Najvyššieho sovietu Sovietskeho zväzu a člena politbyra ústredného výboru komunistickej strany – teda do najužšej mocenskej špičky. V nej Alijev vydržal počas krátkych období Černenka i Andropova a vystrnadil ho odtiaľ až Gorbačov. Nezmar Alijev sa teda vrátil do rodného Nachičevanu a pripravoval sa na svoju novú veľkú príležitosť zvanú demokracia. Tu treba podotknúť, že Nachičevan je staroveké mesto na hraniciach s Iránom a metropola Nachičevanskej autonómnej republiky. V nej žijú Azerbajdžanci, ale mimo územia samotného Azerbajdžanu, od ktorého ju oddeľuje Arménsko. Mimo Arménska zase žijú Arméni v Azerbajdžane v oblasti Náhorný Karabach. Alijev si mohol k dobrým bodom u verejnosti pripísať, že v čase krvavých nepokojov (vyprovokovaných zrejme Moskvou) a zásahu sovietskych vojsk nevykonával čelnú politickú funkciu a dokonca vystúpil z komunistickej strany. Začiatkom 90. rokov sa ale stal šéfom nachičevanského a podpredsedom azerbajdžanského parlamentu. Do Baku sa Alijev vrátil vo funkcii predsedu parlamentu v čase, keď krajinou otriasali spory komunistov a nacionalistov. Alijev bol tým tretím, ktorý sa smeje. Po pár dňoch sa stal i úradujúcim prezidentom a o štyri mesiace neskôr bol na tento post zvolený. O desať rokov neskôr sa o Azerbajdžane traduje, že v ňom vládne nachičevanský klan. Je to zrejme výnosná pozícia, pretože percentá z obchodu a vývozu údajne idú na kontá príslušníkov klanu. A A obchodovať je s čím: Azerbajdžan leží na rope a plyne, nachádzajú sa tu náleziská mangánu, železa, medi a kobaltu, pestuje sa bavlna, tabak a čaj. Azerbajdžan má zlú povesť u ochrancov slobody slova, aktivisti mimovládneho sektora a mocenskí konkurenti hlavy štátu sú stíhaní pod rôznymi zámienkami. Krajina je ale zároveň oficiálnym partnerom NATO, svoje záujmy tu majú americké ropné firmy i Rusko, Turecko aj Irán. Všetkých bude veľmi zaujímať otázka prípadného nástupníctva. Hejdar Alijev by raz rád zveril svoje postavenie synovi Ilhamovi, ktorý je viceprezidentom štátnej ropnej spoločnosti. Či však mocenská špička a najmä nachičevanský klan budú s týmto riešením súhlasiť, sa ešte len uvidí. A nie je ani isté, či 41-ročný Ilham Alijev s povesťou playboya zdedil po otcovi talent politického prežitia v každej situácii. Viacerí pozorovatelia vyslovili obavy z možných treníc a chaosu po prípadnej smrti Alijeva staršieho. Podľa správ z pondelkového popoludnia sú však tieto úvahy možno predčasné. Ministerstvo zdravotníctva v Baku opäť oznámilo, že prezident je zdravý a čoskoro sa vráti domov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...