Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 6. október 2008       8. máj 2003 V Iraku sa skončila 30-ročná kontrola médií štátom Miroslav Neoveský Po troch desaťročiach vlády jednej strany a jedného muža, ktorý držal iracké médiá pod prísnou kontrolou, nastúpil Irak na cestu mnohorakosti a plurality hromadných oznamovacích prostriedkov. Príspevok, s použitím materiálov bagdadskej spravodajkyne Slobodnej Európy Zamiry Ešanovej, pripravil Miroslav Neoveský. Po narušení irackých telekomunikačných štruktúr počas vojnových operácií v Iraku, uchýlili sa Iračania k jednému z najtradičnejších zdrojov informácií – k chýrom a klebetám. Čím ďalej tým viacej však začínajú zapĺňať vzniknuté informačné vákuum médiá nové. Stále viacej Iračanov sleduje program televízie Al Alam, vysielajúcej z Iránu, katarskej al-Džazíry alebo rozhlasovej stanice „Radio Sawa“, financovanej Spojenými štátmi, ktorá šíri svoj program aj z vysielača na bagdadskom letisku. V Bagdade dnes vychádza takmer desiatka nových novín, vydávaných najrôznejšími politickými, etnickými a náboženskými skupinami. Obyvatelia hlavného mesta môžu napríklad voliť medzi „Budúcnosťou“, vydávanou stranou Iracká národná zhoda, „Konferenciou“, ktorú vydáva Iracký národný Kongres, alebo v Londýne vychádzajúcim „Časom“ – „Az-Zaman“. Niektoré noviny rozdávajú zadarmo, iné stoja od 250 do 750 dinárov, v prepočte 7 až 20 centov. Počet novín a časopisov sa denne zvyšuje, avšak veľa Iračanov je tej mienky, že ešte stále majú veľa nedostatkov tak pokiaľ ide o obsah, ako aj kvalitu. Obyvatelia Bagdadu hovoria, že potrebujú lepšie, objektívne informácie o vývoji v ich krajine. Niektorí majú dojem, že sa ocitli v strede ideologického zápasu polarizovaných svetov. Toho proamerického a antiamerického. Valid je 42-ročný úradník bagdadského hotela al-Hamra a počas vojny mal možnosť sledovať niektoré medzinárodné televízne stanice, ako napríklad CNN. Bol vraj veľmi prekvapený a sklamaný, podľa jeho slov jednostranným a zaujatým prístupom k Iraku a jeho obyvateľom. Je presvedčený, že rabovačky v Bagdade a inde slúžili americkej propagande a boli organizované Američanmi, aby mohli ukázať Iračanov ako zlodejov. Hikmet je 35-ročný naftársky inžinier, ktorý pred vojnou pracoval pre jednu z ruských spoločností. Podobne ako Valid, aj Hikmet má kritický postoj k médiám, ale na rozdiel od neho, kritizuje antiamerikanizmus iránskej televízie Al Alam: AUDIO „Neukazujú realitu toho, čo sa v Iraku deje, nie. Ukazujú veci, ktorými chcú povedať svetu, že Američania sú zlí, že nedali Iračanom slobodu a že je lepšie primknúť sa k Iránu, lebo Irán dá Iračanom slobodu.“ Počas Saddámovho režimu stačilo vlastnenie satelitnej antény na uväznenie. Dnes zažíva obchod so satelitnými anténami v Bagdade priam boom. Ich počet na strechách sa množí, pravda len na strechách tých, čo si to môžu dovoliť. Jedným z nich je aj Muhammad , ktorý si môže dovoliť nielen anténu, ale aj generátor. Hovorí, že celý deň má zapnuté arabské televízne kanály, ktoré však podľa neho nie sú o nič lepšie, ako tie ostatné a dodáva: AUDIO „Toto je moja krajina a ja vidím, čo sa tu deje. Niektoré z arabských kanálov časť toho tiež ukazuje, ale nie tak, ako to môžem vidieť ja odtiaľto. Je to horšie každý deň a dnešok je oveľa lepší, ako zajtrajšok.“ Väčšina Iračanov si však satelitné prijímače nemôže dovoliť a tak ich najnovším zdrojom informácií sú nové rozhlasové stanice – „Iracká sieť správ“ a „Radio Sawa“. Obe vysielačky operujú z bagdadského letiska. Väčšina poslucháčov si obľúbila arabské a medzinárodné pop programy. Avšak pokiaľ ide o správy, tak už takí nadšení nie sú. Dlhoročná cenzúra a izolácia od medzinárodných zdrojov zanechala u Iračanov „hlad“ po objektívnych a nestranných informáciách. S každým novým denníkom, či časopisom a s každým novým rádiom sa zvyšuje ich nádej, že konečne nájdu to, čo im bolo tak dlho upierané.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...