|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 6. október 2008 |

|
|

|
8. máj 2003
|
V Iraku sa skončila 30-ročná kontrola médií štátom
|
Miroslav Neoveský
|
Po troch desaťročiach vlády jednej strany a jedného muža, ktorý držal iracké médiá pod prísnou kontrolou, nastúpil Irak na cestu mnohorakosti a plurality hromadných oznamovacích prostriedkov. Príspevok, s použitím materiálov bagdadskej spravodajkyne Slobodnej Európy Zamiry Ešanovej, pripravil Miroslav Neoveský.
Po narušení irackých telekomunikačných štruktúr počas vojnových operácií v Iraku, uchýlili sa Iračania k jednému z najtradičnejších zdrojov informácií – k chýrom a klebetám. Čím ďalej tým viacej však začínajú zapĺňať vzniknuté informačné vákuum médiá nové. Stále viacej Iračanov sleduje program televízie Al Alam, vysielajúcej z Iránu, katarskej al-Džazíry alebo rozhlasovej stanice „Radio Sawa“, financovanej Spojenými štátmi, ktorá šíri svoj program aj z vysielača na bagdadskom letisku.
V Bagdade dnes vychádza takmer desiatka nových novín, vydávaných najrôznejšími politickými, etnickými a náboženskými skupinami. Obyvatelia hlavného mesta môžu napríklad voliť medzi „Budúcnosťou“, vydávanou stranou Iracká národná zhoda, „Konferenciou“, ktorú vydáva Iracký národný Kongres, alebo v Londýne vychádzajúcim „Časom“ – „Az-Zaman“. Niektoré noviny rozdávajú zadarmo, iné stoja od 250 do 750 dinárov, v prepočte 7 až 20 centov. Počet novín a časopisov sa denne zvyšuje, avšak veľa Iračanov je tej mienky, že ešte stále majú veľa nedostatkov tak pokiaľ ide o obsah, ako aj kvalitu. Obyvatelia Bagdadu hovoria, že potrebujú lepšie, objektívne informácie o vývoji v ich krajine. Niektorí majú dojem, že sa ocitli v strede ideologického zápasu polarizovaných svetov. Toho proamerického a antiamerického.
Valid je 42-ročný úradník bagdadského hotela al-Hamra a počas vojny mal možnosť sledovať niektoré medzinárodné televízne stanice, ako napríklad CNN. Bol vraj veľmi prekvapený a sklamaný, podľa jeho slov jednostranným a zaujatým prístupom k Iraku a jeho obyvateľom. Je presvedčený, že rabovačky v Bagdade a inde slúžili americkej propagande a boli organizované Američanmi, aby mohli ukázať Iračanov ako zlodejov.
Hikmet je 35-ročný naftársky inžinier, ktorý pred vojnou pracoval pre jednu z ruských spoločností. Podobne ako Valid, aj Hikmet má kritický postoj k médiám, ale na rozdiel od neho, kritizuje antiamerikanizmus iránskej televízie Al Alam:
AUDIO
„Neukazujú realitu toho, čo sa v Iraku deje, nie. Ukazujú veci, ktorými chcú povedať svetu, že Američania sú zlí, že nedali Iračanom slobodu a že je lepšie primknúť sa k Iránu, lebo Irán dá Iračanom slobodu.“
Počas Saddámovho režimu stačilo vlastnenie satelitnej antény na uväznenie. Dnes zažíva obchod so satelitnými anténami v Bagdade priam boom. Ich počet na strechách sa množí, pravda len na strechách tých, čo si to môžu dovoliť. Jedným z nich je aj Muhammad , ktorý si môže dovoliť nielen anténu, ale aj generátor. Hovorí, že celý deň má zapnuté arabské televízne kanály, ktoré však podľa neho nie sú o nič lepšie, ako tie ostatné a dodáva:
AUDIO
„Toto je moja krajina a ja vidím, čo sa tu deje. Niektoré z arabských kanálov časť toho tiež ukazuje, ale nie tak, ako to môžem vidieť ja odtiaľto. Je to horšie každý deň a dnešok je oveľa lepší, ako zajtrajšok.“
Väčšina Iračanov si však satelitné prijímače nemôže dovoliť a tak ich najnovším zdrojom informácií sú nové rozhlasové stanice – „Iracká sieť správ“ a „Radio Sawa“. Obe vysielačky operujú z bagdadského letiska. Väčšina poslucháčov si obľúbila arabské a medzinárodné pop programy. Avšak pokiaľ ide o správy, tak už takí nadšení nie sú. Dlhoročná cenzúra a izolácia od medzinárodných zdrojov zanechala u Iračanov „hlad“ po objektívnych a nestranných informáciách. S každým novým denníkom, či časopisom a s každým novým rádiom sa zvyšuje ich nádej, že konečne nájdu to, čo im bolo tak dlho upierané.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|