Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       8. máj 2003 Vznikol Medzinárodný inštitút pre bezpečnosť novinárov Don Hill & Peter Gabaľ Do rodiny medzinárodných novinárskych organizácií tento týždeň pribudol nový subjekt. Aké sú dôvody a ciele jeho vzniku, a čo nové prináša do svojho prostredia, zisťoval korešpondent Slobodnej Európy . Pre slovenské vysielanie jeho článok spracoval Peter Gabaľ. Medzinárodný tlačový inštitút so sídlom vo Viedni, Medzinárodná federácia novinárov so sídlom v Bruseli, Výbor na ochranu novinárov so sídlom v New Yorku... To sú tri z medzinárodných novinárskych organizácií, o ktorých ste už možno niekedy počuli. Vo všeobecnosti sa zaoberajú rôznymi oblasťami tohto povolania – od profesionálneho poradenstva a rozvoja, cez sledovanie a ochranu slobody tlače i ľudských práv v širšom slova zmysle, právnou ochranou voči zamestnávateľom, ochranou pred politickými tlakmi a v neposlednom rade i otázkami osobnej bezpečnosti. Tento týždeň k nim pribudol Medzinárodný inštitút pre bezpečnosť novinárov. Táto mimovládna organizácia však nie je pokusom o konkurenciu alebo treštením síl, ale práve naopak: združuje sily s konkrétnym cieľom. Na jeho vzniku sa podieľali práve tri spomínané organizácie, z ktorých Medzinárodná federácia novinárov napríklad sleduje otázky osobnej bezpečnosti žurnalistov a pracovníkov médií a k jej zvýšeniu sa snaží podpornými prostriedkami prispieť zase Výbor na ochranu novinárov. Rast počtu obetí z radov novinárov a pracovníkov médií v posledných rokoch však vyvolal potrebu zamerať sa na otázku osobnej bezpečnosti oveľa cielenejšie. Podľa mnohých zúčastnených táto potreba nebola nikdy väčšia. Medzinárodný inštitút pre bezpečnosť novinárov zatiaľ nemá ani sídlo, ani zamestnancov. Funkcie jeho hovorkyne sa nateraz ujala Sarah de Jong, ktorá sa v Medzinárodnej federácii novinárov (ako jednej z materských inštitúcií) zaoberá otázkami ľudských práv: AUDIO: "Zaznamenali sme jednoznačný rast počtu obetí z radov novinárov. Medzinárodná federácia novinárov narátala od roku 1990 viac než 1200 novinárov a pracovníkov médií, zabitých v súvislosti s ich prácou. A samozrejme nie všetky obete nevyhnutne súviseli s vojnami. Takže – približne 280 novinárov bolo zabitých vo vojnou postihnutých oblastiach, čo je ich menšia časť, a väčšinu obetí tvorili naopak práve ľudia, ktorých by sme mohli nazvať miestnymi žurnalistami." Jedným z podnetov vzniku novej organizácie bola síce vojna v Iraku, ktorá sa podľa newyorského Výboru na ochranu novinárov stala najkrvavejšou udalosťou v histórii žurnalistiky: za kratučké obdobie troch týždňov sa 16 novinárov a pracovníkov médií zaradilo na listinu mŕtvych alebo nezvestných s vysokou pravdepodobnosťou smrti. No napriek tomuto konštatovaniu sa predstavitelia doteraz existujúcich organizácií zhodli, že miestni, lokálni či v našom slovníku obvykle i krajoví novinári patria medzi najzraniteľnejších. Dôvody vysvetľuje Sarah de Jong: AUDIO: "V protiklade k medzinárodným korešpondentom, nasadzovaným do konfliktov s možnosťou uniknúť, ale aj mať potrebné zázemie, náležité poistky, náležitý výcvik vedomia rizika, ale aj - ako iste viete – nepriestrelné vesty, satelitné telefóny, opancierované vozidlá a všetko ostatné, čo je nutné, aby ich práca bola taká bezpečná, ako je len možné." Osobitne hodná zreteľa je spolupráca medzinárodných a lokálnych novinárov s rôznymi dôsledkami. Miestni žurnalisti sa často podieľajú na práci medzinárodných korešpondentov. Vzhľadom na svoje znalosti profesie, ale i prostredia a jazyka, sa napríklad v obdobiach konfliktov priťahujúcich svetovú pozornosť, stávajú asistentmi, poradcami, šoférmi i tlmočníkmi zahraničných novinárov z veľkých svetových médií. Tí však po čase odídu a ich miestni pomocníci zostávajú vo svojom pôsobisku opäť bez dostatku zázemia, prostriedkov, výbavy, a tak ďalej. Opäť pokračuje Sarah de Jong: AUDIO: "Takže jedným z hlavných cieľov Medzinárodného inštitútu bezpečnosti novinárov je prinášať informácie a – dúfajme, že najskôr, ako len bude možné, poskytovať potrebný výcvik, rovnako ako výbavu, dostupnú vo všetkých kútoch sveta, no najmä v tých oblastiach, kde si nikdy nemohli dovoliť takýto typ výcviku alebo výstroje alebo poistenia a tak ďalej a tak ďalej." Najviac sa doteraz otázkami bezpečnosti žurnalistov zaoberal Výbor na ochranu novinárov. Zástupca riaditeľa tohto výboru Joel Simon vysvetľuje, prečo nový Medzinárodný inštitút pre bezpečnosť novinárov nie je nadbytočnou organizáciou a čím sa líši od výboru: AUDIO: "Oni sa priamo zamerajú na bezpečnostný výcvik a pomoc novinárom v otázkach ich bezpečnosti. My sa zaoberáme ich obhajobou, posielaním listov, organizovaním misií a širokou paletou otázok slobody tlače." Zástupca riaditeľa Výboru na ochranu novinárov Joel Simon dodáva, že si tak výbor naďalej ponechá zameranie na právne otázky a bude skôr reagovať na to, čo sa deje, kým Medzinárodný inštitút pre bezpečnosť novinárov bude prevažne aktívne predchádzať hrozbám a rizikám, ktoré na novinárov číhajú: AUDIO: "Inak povedané, Medzinárodný inštitút pre bezpečnosť novinárov bude prevažne aktívny, my budeme skôr reaktívni." A my už len zaznamenajme stanovisko Medzinárodného tlačového inštitútu, podľa štatistiky ktorého od roku 1997 bolo v súvislosti s výkonom svojej práce každý mesiac zabitých v priemere päť novinárov. A to, dodáva stanovisko inštitútu, príliš zvýšilo cenu za právo, ktoré nám všetkým zaručuje článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, teda právo slobodne vyhľadávať, získavať a šíriť informácie a myšlienky akýmikoľvek oznamovacími prostriedkami a bez ohľadu na hranice.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...