Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       8. máj 2003 Nemecká polícia pátra po ukradnutých irackých pamiatkach Jaroslav Rozsíval / Roland Egglestone Zatiaľ čo pracovníci bagdadského Národného múzea zratúvajú ešte stále škody, vzniknuvšie rabovaním najcennejších historických pamiatok Iraku, nemecké úrady začali systematicky pátrať po ukradnutých starožitnostiach. Krátko po dobytí Bagdadu americkými vojskami sa v hlavnom meste Iraku spustila nečakaná vlna rabovania: Ľudia rozkrádali predovšetkým verejné budovy a zariadenia, symbolizujúce bývalý diktátorský režim – každý si chcel vylepšiť svoju úbohú materiálnu situáciu, bez ohľadu na zásady akého-takého slušného správania sa – za obeť zlodejom padli dokonca aj nemocnice, školy a napokon i bájne Iracké národné múzeum. Ibaže popri náhodných „pľundrovačoch“ sa tu dali do práce aj exaktne pracujúci znalci starého umenia a pamiatok: najcennejšie historické pamiatky Iraku sa tak zo dňa na deň akoby prepadli pod zem. Predpokladá sa, že zo zbierok múzea zmizlo až 170 tisíc artefaktov. Podaktoré v cene niekoľkých miliónov dolárov, iné zase v hodnote iba pár sto eúr, avšak všetky schopné predaja na čiernom trhu. Oficiálne múzeá a galérie podliehajú prísnej kontrole nadnárodných inštitúcií, ktoré sa tak snažia zabrániť predaju ukradnutých starožitností. Súkromní zberatelia sú však veľmi hladní po predmetoch, ktorých hodnota časom iba rastie. Nemecká spolková polícia očakáva, že niektoré z ukradnutých diel sa čoskoro objavia na nemeckom trhu. Zatiaľ sa tak ešte nestalo. Najsledovanejšou oblasťou je pritom priestor hlavného mesta - Berlína a bavorskej metropoly - Mníchova. Miestni zberatelia totiž strácajú akékoľvek zábrany pri pohľade na archeologické pamiatky starej Mezopotámie. Hovorí profesor Walter Sommerfeld z Marburskej Univerzity v Nemecku: Audio:„Sú to milovníci umenia a bohatí zberatelia, ktorí sú prakticky ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu a poznám niektorých, ktorí v posledných rokoch skúpili tisíce a desaťtisíce predmetov, pochádzajúcich takmer výlučne z irackého územia.“ Podľa Sommerfelda bolo vyrabovanie bagdadského múzea iba špičkou ľadovca – rozkrádanie irackého kultúrneho bohatstva sa totiž začalo už po vojne v Perzskom zálive v roku 1991, so súhlasom Saddámovho režimu, ktorý sa sám podieľal na zisku. To aj vysvetľuje údajnú prítomnosť viacerých profesionálnych bánd zlodejov v budove múzea 9.apríla tohto roku, teda v deň dobytia Bagdadu spojeneckými silami, ktorú potvrdili aj viacerí svedkovia. „Experti“ na archeologické pamiatky Iraku majú už po dlhé roky stabilných odberateľov – po celom svete - a tak sa okamžite chopili príležitosti, ktorú im poskytla nikým nestrážená budova Irackého národného múzea. Medzi ukradnutými dielami sa tak ocitla aj legendárna harfa z Uru, zlatom vykladaný umelecký predmet nevypočítateľnej hodnoty z oblasti nemenej slávneho sumerského mesta Uru, ale aj nespočetné množstvo sôch, váz a nádob, starých 2000 až 5000 rokov, reprezentujúcich kultúry, sídliace v staroveku na irackom území. Archeologické miesta Iraku sa po roku 1991 stali veľmi ľahko prístupným cieľom pre zlodejov, ktorí v snahe vyhrabať zo zeme čo najviac cenností neváhali použiť aj buldozéry a nákladné autá. Hovorí opäť Walter Sommerfeld z Marburskej Univerzity: Audio: „Irak bol systematicky vykrádaný už viac ako desať rokov. Predovšetkým bohaté staroveké mestá sumerského a babylonského obdobia, ktoré sa nachádzajú v otvorenom priestore na juhu Iraku, nie sú chránené. Sám som videl vo februári tohto roku škody, spôsobené takýmito nelegálnymi vykopávkami. Vyzerá to tam ako na Mesiaci. Je priam neuveriteľné, čo všetko sa tam vykopalo bez zásahu úradov.“ UNESCO hodlá vyslať do Iraku tím expertov, ktorí by mali pomôcť vyhodnotiť škody, spôsobené zlodejmi v Irackom národnom múzeu. Tamojším odborníkom pomáhajú už pri tejto práci aj experti amerického úradu pre vyšetrovanie FBI. V dohľadnom čase by tak mal vzniknúť katalóg ukradnutých predmetov a diel. Avšak nemeckí vyšetrovatelia sú skeptickí: Z celkového počtu približne 4000 pamiatok, ukradnutých počas vojny v Perzskom zálive pred 12 rokmi, sa ich doteraz našlo iba 40.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...