Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       12. máj 2003 Zmena v civilnej správe v Iraku Daniel Raus Washington sa netají presvedčením, že v Iraku ide o celý arabský svet. Tamojšia obnova je preto v očiach Američanov mimoriadne dôležitá, pretože jej význam ďaleko presiahne hranice jednej krajiny. Má sa stať príkladom reforiem v celej oblasti – od Libanonu a Sýrie cez Saudskú Arábiu a Kuvajt až po Jemen či Spojené arabské emiráty. Obnova ale neprebieha ideálne, v Iraku naďalej panuje chaos. Ako v nasledujúcom príspevku konštatuje Daniel Raus, obnova poriadku sa stáva imperatívom č.1. Terajšia situácia totiž nahráva extrémistom – a pod ich vplyvom by sa stal Irak tiež príkladom, ale odstrašujúcim. Státisíce ľudí vítali v Nasýrii šiítskeho ajatoláha Muhamada Bakira Al-Hakima, ktorý sa vrátil takmer po štvrť storočí z iránskeho exilu. Tento muž vedie Najvyššiu radu islamskej revolúcie v Iraku, chce zaviesť islamský režim po vzore susedného Iránu a môže sa stať nebezpečnou postavou z hľadiska obnovy Iraku. Jeho príchod je varovaním, aká nebezpečná situácia by nastala, ak by spojenci z Iraku odišli. Obnova krajiny sa musí odohrávať pod ich ochrannou rukou, inakšie by sa situácia okamžite zvrhla do novej formy totality. V Iraku možno hovoriť o dvoch prekvapeniach. Jedno je príjemné, druhé naopak. Prvým sa stal rýchly pád Husajnovho režimu. Druhým je pomalá obnova poriadku. Civilná správa nedokáže dostať všeobecný chaos pod kontrolu, čo znižuje autoritu spojencov a čo pripravuje hlasy pre tvrdých islamistov, sľubujúcich poriadok na spôsob zákonov šária. Situácia trvá dostatočne dlho na malé zemetrasenie v civilnej správe. Jej šéfom sa stal Paul Bremer, ktorý dnes pricestoval z Kuvajtu do Basry. Fakticky sa tým dostáva na druhú koľaj bývalý generál Jay Garner a jeho tím, aj keď jeho nástupca sa vyjadruje kulantne a hovorí o spolupráci. Aj on ale tvrdí, že Irak potrebuje mať čo najrýchlejšie svoju vlastnú správu: AUDIO: „Nie sme tu v úlohe koloniálnej mocnosti. Sme tu preto, aby sa táto krajina vrátila čo najrýchlejšie a čo najefektívnejšie do rúk Iračanov“. Za výmenou šéfov civilnej správy vidia západní pozorovatelia zápas titánov, konkrétne víťazstvo šéfa americkej diplomacie Colina Powella nad ministrom obrany Donaldom Rumsfeldom. O určitých napätiach v Bielom dome netreba pochybovať, je ale otázkou, či majú zásadný charakter. Faktom je, že v Iraku čas vojny vystriedalo obdobie obnovy, takže je logické aj odovzdanie štafety od armády k diplomacii. Nech je to akokoľvek, Paul Bremer má 61 rokov a v diplomacii ho v žiadnom prípade nemožno považovať za nováčika. Asistoval totiž dvom šéfom State Departmentu: Williamovi Rogersovi a dokonca aj Henrymu Kissingerovi. Pôsobil tiež ako americký veľvyslanec v krajine tulipánov, Holandsku. V poslednom období sa venoval konzultačnej firme (Marsh Crisis Consulting). Dodajme, že odchádza aj americká koordinátorka Úradu pre rekonštrukciu a humanitárnu pomoc Barbara Bodinová, ktorá mala na starosti najmä Bagdad. Správy hovoria aj o odchode štyroch ďalších členov Garnerovho tímu. Úlohou obnovenej správy bude hlavne obnova činnosti základných inštitúcií v Iraku, teda polície a miestnych orgánov. Dôležitou súčasťou bude debaasifikácia, teda čosi ako iracký lustračný zákon voči najhorším členom včera rozpustenej strany Baas. A samozrejme bude pripravovať budúce voľby a koordinovať humanitárnu pomoc, čo sa zrejme stane doménou OSN. Americký prezident George Bush má na obnove Iraku eminentný záujem. Podľa jeho vízie sa táto krajina stane pozitívnym príkladom reforiem v celom arabskom, a možno aj islamskom, svete. Je totiž presvedčený, že chudoba prispieva k radikalizmu, ktorý plodí teroristov. Irak má obrovské zásoby ropy a je potenciálne bohatou krajinou. George Bush koncom minulého týždňa hodnotil stav arabského sveta: AUDIO: „Hrubý domáci produkt vo všetkých arabských krajinách dokopy je menší, ako v Španielsku. Ich obyvatelia majú menší prístup k internetu, ako ľudia v subsaharskej Afrike. Arabský svet má veľké kultúrne tradície, ale dnešný hospodársky pokrok mu uniká“. Podobne vidí George Bush aj izraelsko – palestínsky konflikt. Preto navrhol, aby ruka v ruke so zlepšením bezpečnosti išli aj hospodárske zmeny v oblasti. Vytvorenie zóny voľného obchodu a ústupky zo strany Izraela by mali vytvoriť ideálnu klímu pre izraelsko-palestínske zmierenie. To podčiarkoval pri stretnutí s izraelským premiérom Arielom Šaronom minister zahraničných vecí Colin Powell. Apeloval však na nové palestínske vedenie, aby potlačilo teroristov: AUDIO: „Je bezpodmienečne nutné urobiť niečo s terorizmom. A na druhej strane treba urobiť kroky na strane Izraela, ktoré by dali nádej Palestínčanom“. Pozoruhodné je, že optimisticky sa momentálne tvária skôr Palestínčania, ako Izrael. Ariel Šaron bude mať vo svojej vláde problém s rušením židovských osád a okrem toho Palestínčanom príliš neverí. Naopak nový palestínsky premiér Muhamad Abbas vidí pred sebou príležitosť: AUDIO: „všetci sme presvedčení, že táto príležitosť, cestovná mapa pre mier, by sa nemala premrhať“. Dodajme, že obnovenie blízkovýchodného mierového procesu by privítali aj Európania. Konečne by sa našla téma, v ktorej začnú s Američanmi spolupracovať. Návrhy prezidenta Busha v podobe takzvanej cestovnej mapy pre mier preto privítal predstaviteľ Európskej únie Javier Solana: AUDIO: „Nechceme, aby cestovná mapa dopadla ako dokumenty, ktoré boli na stole v minulosti. Musí sa realizovať a musí sa realizovať rýchlo“. Zdá sa teda, že v Iraku ide naozaj o viac ako o samotný Irak. Stagnujúci proces obnovy ale ukazuje, že dosiahnuť cieľ v podobe demokratickej a prosperujúcej krajiny bude podstatne ťažšie, ako zvrhnúť prehnitý diktátorský režim. Washington ale verí, že ak sa to podarí, zmení to vývoj arabského sveta.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...