Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       13. máj 2003 Prvá cesta juhokórejského prezidenta viedla do USA Peter Gabaľ Na svoju prvú zahraničnú návštevu pricestoval do Spojených štátov juhokórejský prezident Ro Mu-hjon, ktorý má zajtra rokovať s americkým prezidentom Georgeom Bushom. Hoci sa od tejto návštevy neočakáva žiadna zásadná dohoda, pozorovatelia jej pripisujú veľkú dôležitosť. Prečo, to sa už dozviete v príspevku Petra Gabaľa. Necelé tri týždne po pekingskom stretnutí amerických, severokórejských a čínskych delegátov prilieta do Spojených štátov juhokórejský prezident Ro Mu-hjon. Fakt, že je to jeho prvá cesta, má viac významov. Ro Mu-hjon je vo funkcii nováčikom bez zahraničnopolitických skúseností. Dnes oslavuje jedenásť týždňov od nástupu do úradu. Ako hlava štátu zatiaľ ešte nikam necestoval a v Amerike samotnej dokonca nebol ani ako turista. Prichádza z krajiny, ktorá je dôležitým americkým spojencom v oblasti s jadrovým potenciálom, a prichádza ako reprezentant meniacej sa generácie politikov. Narodil sa krátko pred kórejskou vojnou a mohol by na ňu mať matné spomienky z raného detstva. Nastupujúce generácie už budú povojnové, ako je koniec-koncov dnes už väčšina obyvateľov krajiny. No 37 tisíc amerických vojakov, ktorí chránili a chránia Južnú Kóreu pred hrozbou zo severu, dnes v očiach časti verejnosti nemá štatút záchrancov, a sú vnímaní skôr ako frustrujúci faktor. Juhokórejčania tento postoj dávali najavo častými protiamerickými demonštráciami. Pritom pre Spojené štáty záväzok, prevzatý pred 50imi rokmi, naďalej platí, a prítomnosť amerických vojakov na juhu Kórejského polostrova podporuje stabilitu oblasti v širšom slova zmysle, pretože sa týka i bezpečnosti Japonska. Až to, že nevypočítateľná severokórejská diktatúra začala rinčať jadrovými zbraňami, utíšilo bezmála každodenné protiamerické prejavy v Južnej Kórei. Ro Mu-hjon, hoci sa pred pol rokom o úrad uchádzal ako človek bez obzvlášť vrelého vzťahu k Američanom, tak chtiac-nechtiac nadväzuje na proamerickú orientáciu svojich predchodcov. Verejne a jasne podporil Washington v otázke vojny proti Iraku a keby sa Spojené štáty rozhodli znížiť počet svojich vojakov v Južnej Kórei, určite by im oponoval. Fakt, že prvá cesta Ro Mu-hjona viedla vo Washingtonu, zapadá práve do tohto kontextu a analytici ju chápu ako signál k búraniu hradieb, ktoré Južná Kórea začínala budovať vo vzťahu k Spojeným štátom. Podľa Patricka Koellnera z hamburského univerzitného Inštitútu pre ázijské otázky je táto návšteva pre juhokórejského štátnika šancou vylepšiť svoj obraz v amerických očiach. AUDIO: "Ro Mu-hjon sa iste pokúsi zdôrazniť že je vskutku pragmatickým politikom a že dojmy, ktoré vyvoláva v Spojených štátoch – niektorí ľudia ho tu vykresľujú ako ľavičiara – že tieto domnienky sú určite nepodložené." Ďalším dôležitým cieľom Ro Mu-hjona podľa Koellnerovho názoru bude presvedčiť Bushovu administratívu, aby ďalej rokovala so Severnou Kóreou a vyhla sa ceste sankcií, či dokonca preventívneho vojenského zásahu. AUDIO: "Hlavným cieľom je vážne sa pokúsiť ovplyvniť americkú vládu, aby pokračovala v proces dialógu a rokovaní so Severnou Kóreou. Toto nutne zostáva prvoradým cieľom Južnej Kórey, každý iný scenár je pre ňu neprijateľný." Tu pripomeňme, že Ro Mu-hjon sa plne hlási k tzv. slnečnej politike svojho predchodcu Kim Te-džunga, propagátora zmierovania sa so Severom, čo nenachádzalo príliš veľa porozumenia v Bushovej administratíve. Tú však Ro Mu-hjon podporuje v názore, že Severná Kórea by si nemala vynucovať dvojstranné rokovania len so Spojenými štátmi, ale že by sa na diskusiách mali zúčastňovať i ostatné krajiny regiónu. Tieto politické dôrazy potvrdzuje i Robert Ward z londýnskeho Economist Intelligence Unit: AUDIO: "Južná Kórea musí byť pri stole, keď budeme hovoriť o Severnej Kórei. Južná Kórea má najnaliehavejší záujem, pokiaľ ide o Severnú Kóreu – oveľa väčší, než Spojené štáty, nespochybniteľne väčší, než ktokoľvek iný. Južná Kórea musí byť pri stole a musí byť účastníkom akejkoľvek dohody, ktorá sa na medzinárodnom poli dosiahne so Severnou Kóreou." A vráťme sa ešte k otázke pobytu amerických vojakov v Južnej Kórei. Tam ustalo volanie po ich odchode, no na washingtonských rokovaniach asi táto otázka zaznie z iniciatívy hostiteľov. Ako pripomína Patrick Koellner z univerzity v Hamburgu, otázkou je napríklad to, či budú americkí vojaci naďalej umiestnení v tesnej blízkosti demarkačnej línie medzi kórejskými štátmi, kde by v prípade útoku zo severu boli – ako sa vraví - prví na rane. Takže by sa nemuselo nutne rokovať o ich odchode z Južnej Kórey, ale možno len o stiahnutí sa viac do vnútrozemia. Podľa pozorovateľov tak čakajú obe strany náročné rokovania, ale je tu zrejme dosť dôvodov k opatrnému optimizmu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...