Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       15. máj 2003 USA predkladajú novú rezolúciu o Iraku Daniel Raus Spojené štáty, spoločne s Veľkou Britániou a Španielskom predkladajú Bezpečnostnej rade OSN návrh na rezolúciu o Iraku. Cieľom je odstránenie sankcií, s čím v zásade všetci súhlasia. Otázkou ale je, ako sa majú sankcie rušiť: naraz, alebo postupne? Sankcie sú ale zástupným problémom, v skutočnosti ide o úlohu OSN v povojnovom Iraku. Bude mať OSN v Iraku centrálnu úlohu, alebo bude degradované na púheho poradcu spojencov? Takto predkladajú otázku krajiny, ktoré boli proti vojenskému zásahu. Spojenci na to odpovedajú: OSN bude mať dôležitú úlohu, ale bude partnerom stabilizačných síl a civilnej správy. Pozoruhodné je, že celý problém sa rieši na otázke sankcií voči Iraku. Každému je jasné, že po páde režimu Saddáma Husajna sa situácia zásadne zmenila a na pokračovanie sankcií neexistuje dôvod. Práve naopak, dôležité je umožniť čo najrýchlejšie predaj irackej ropy, aby sa vytvorili finančné prostriedky na obnovu krajiny. Nemecký zástupca vo svetovej organizácii Gunter Pleuger sa netajil tým, že jeho krajina chce, aby všetko prebiehalo pod mandátom OSN: AUDIO: „Dôležité otázky sú: ako sa bude organizovať politický proces? Európska únia, ktorej sme súčasťou, žiada centrálnu úlohu OSN“. Otázka sa zhmotnila v termíne „centrálna úloha“ svetovej organizácie. Washington má totiž predstavu, že OSN bude robiť iba to, čo vie, teda humanitárnu pomoc. Inými slovami: civilná správa, bezpečnostné otázky a hlavne diskusie o budúcom usporiadaní Iraku zostanú doménou spojencov. Hovorí tiež o inšpektoroch OSN. Podľa starých rezolúcií by totiž mali formálne potvrdiť, že Bagdad sa vzdal zbraní hromadného ničenia – až potom sa môžu sankcie zrušiť. Washington ale tvrdí, že to už nie je potrebné, pretože padol Husajnov režim. Do Iraku navyše poslali vlastných expertov, ktorí tam hľadajú zakázané zbrane. Ako povedal americký minister zahraničných vecí Colin Powell, v tejto otázke sa zatiaľ nenašla dohoda: AUDIO: „Čo sa týka tejto rezolúcie, treba diskutovať mnohé otázky v Bezpečnostnej rade. Jednou z nich sú inšpektori. To sme zatiaľ nevyriešili“. Z hľadiska Iračanov je zlé hlavne predlžovanie momentálneho stavu, pretože sankcie naďalej platia. Preto chcú Spojené štáty čo najrýchlejšie hlasovanie o novej rezolúcii. Očakáva sa na budúci týždeň. Naliehavosť celej záležitosti sa snažil podčiarknuť americký veľvyslanec v OSN John Negroponte: AUDIO: „Podľa nás treba rýchlo pokročiť. Zrušenie sankcií je potrebné čím skôr a potrebujeme pokročiť v iných naliehavých otázkach, spojených s návratom hospodárskej aktivity do rúk Iračanov“. Otázka ale je, čo bude a čo nebude nová rezolúcia obsahovať. Každý zo stálych členov Bezpečnostnej rady sa snaží presadiť do textu svoje záujmy. Osobitnou kapitolou sú krajiny, na ktorých podporu sa kedysi Husajnov režim spoliehal a s ktorými v minulosti spolupracoval, teda Rusko a Francúzsko. Práve týmto krajinám totiž dlhuje Irak obrovské čiastky. Moskva a Paríž preto nechceli žiadnu zmienku o zahraničných dlhoch. Washington pôvodne navrhoval zrušenie dlhov ako gesto pomoci Iračanom, musel ale urobiť krok späť, čo potvrdil John Negroponte: AUDIO: „Ubezpečil som delegácie, že náš návrh rezolúcie sa nezaoberá zahraničným dlhom Iraku. Táto otázka by sa mala, podľa nás, prejednávať inými mechanizmami na iných fórach, hlavne v Parížskom klube“. Dodajme, že Parížsky klub je neformálna skupina veriteľov, ktorí sa pokúšajú koordinovať svoj postup voči dlžníkom. Ako jeden z notorických dlžníkov tam vystupovalo Rusko, ktoré sa teraz voči Iraku dostane do opačnej pozície. Podľa zástupcu Moskvy v OSN Sergeja Lavrova to však nie je jediný problém: AUDIO: „Niektoré otázky – a je ich veľa – naďalej zostávajú“. Dodajme, že Washington mal pôvodne predstavu, podľa ktorej by veritelia odpustili Iraku dlhy, ale mohli by sa podieľať na jeho obnove, čo by bolo výhodné pre veriteľov aj Iračanov. Teraz sa tieto dve veci oddelili, takže Iračanom dlhy Husajnovho režimu zostanú – paradoxne vďaka krajinám, ktoré najviac hovoria o dobre Iračanov.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...