|
|
| |
|
Dnes je streda, 23. júl 2008 |

|
|

|
16. máj 2003
|
USA sú naďalej dôležité pre integráciu EÚ
|
Daniel Raus
|
O rok sa má rozšíriť Európska únia - jej členom sa stane aj Slovensko. Nové krajiny sa vtedy začnú pozerať na dianie v únii a postoje Bruselu novými očami. Všetko sa ich bude totiž bytostne dotýkať. Už teraz je preto dôležité porozumieť základným diskusiám, ktoré tam prebiehajú.
Ako bude vyzerať Európska únia o 5, 10 alebo 15 rokov? To sa ťažko predpovedá, pretože v nej prebiehajú vážne zmeny. Spoľahlivo možno ale pozorovať dva súbežné procesy: rozširovanie únie (teda prijímanie nových členov) a prehlbovanie spolupráce (čoho hlavným symbolom sa stala spoločná mena, euro).
Práve teraz prežíva ale únia malé zemetrasenie kvôli rozporom dvoch jej kľúčových členov so Spojenými štátmi. Amerika je totiž v povojnovej histórii Európy faktickým garantom zjednocovania. Rozdielne názory na mnohé otázky sa síce vždy objavovali, ale skôr v rámci diskusie. Teraz, v prípade Iraku, sa čosi kvalitatívne zmenilo. Podľa mnohých pozorovateľov sa narušila základná dôvera.
Washington to, aspoň v oficiálnych vyhláseniach, popiera. Diplomaticky sa vyjadril napríklad hovorca Bieleho domu Scot McClallen:
AUDIO: „Naším postojom je to, že sa pozeráme do budúcnosti. Mali sme určité rozpory a chceme ich prekonať. Francúzsko je priateľ a spojenec a máme s ním dlhodobé vzťahy a mnoho oblastí spoločného záujmu, kde môžeme spolupracovať“.
Rozpory sú však realitou a zmenených vzťahov si nemožno nevšimnúť. Ak navyše optimisti čakali, že sa všetko zmení po vojne v Iraku, mýlili sa. Situácia trvá ďalej, navyše iba rok pred historickým rozšírením únie o 10 nových členov, vrátane Slovenska.
Otázka je, ako zareagujú Spojené štáty. Budú sa v Európe naďalej angažovať? Nile Gardiner z americkej Heritage Foundation tvrdí, že áno:
AUDIO: „Som presvedčený, že Spojené štáty budú hrať dôležitú úlohu pri formovaní budúcnosti Európy. Nie je v záujme Spojených štátov, aby vznikli Spojené štáty európske, pretože takto zjednotená Európa by bola v zásade proti Amerike v kľúčových otázkach zahraničnej politiky“.
Samotný Nile Gardiner si pritom myslí, že vzťahy s Francúzskom sa zhoršujú. Paríž totiž neprejavuje veľkú ústretovosť v rokovaniach o zrušení medzinárodných sankcií voči Iraku v Bezpečnostnej rade OSN:
AUDIO: „Podľa mňa sa vzťahy s Francúzskom zhoršujú. Francúzi sa nijako nesnažia ich napraviť a robia Spojeným štátom problémy v otázke sankcií. Robia obštrukcie, čo je zlé pre budúcnosť Iračanov“.
Dodajme, že podľa Paríža prispievajú ku zhoršeniu situácie aj postoje Washingtonu, a najmä americké médiá, ktoré Francúzsko tvrdo kritizujú, pričom sa opierajú o výroky nemenovaných predstaviteľov. Francúzsko odmieta napríklad neoficiálne tvrdenia, že vydalo víza utekajúcim bossom irackého režimu.
Čo teda prinesie prípadné pokračovanie napätých vzťahov? Vo Francúzsku narodený Američan a expert na vzájomné vzťahy Simon Serfaty z Centra pre medzinárodné a strategické štúdie neodmieta názor, že názorové rozdelenie Európy môže byť pre Washington výhodné:
AUDIO: „Jestvuje pocit, že priepasť medzi Spojenými štátmi a Francúzskom či krajinami ochotnými nasledovať Francúzsko, vrátane Nemecka, v istom zmysle rozdelí Európsku úniu“.
Na druhej strane sa, podľa Serfatyho, snaží Francúzsko predsa len čosi vylepšiť. Už aj sťažnosti na americké médiá to majú naznačovať. Iba sa nevydalo najlepšou cestou. Tak ako nemožno konkurovať v basketbale Michaelovi Jordanovi, vo svetovej politike nemožno konkurovať Spojeným štátom:
AUDIO: „Nechcú, aby sa vzájomné vzťahy ďalej zhoršovali. Francúzi dobre vedia, že žijeme v časoch amerického vodcovstva, že proti Michaelovi Jordanovi nemôžete vyhrať, takže je lepšie ho pozvať na obed. Oni hrajú a prehrávajú“.
Keď teda vstúpia nové krajiny do Európskej únie, stanú sa priamymi účastníkmi diskusií. Teraz je pre ne zaujímavejšie rozšírenie, potom už to bude charakter a spoločná politika únie. V irackej kríze podporili Britániu a Spojené štáty a popudili Francúzov. Poľsko sa stalo v Iraku dokonca jedným z kľúčových spojencov. Pevnosť tejto „novej Európy“ sa ale ukáže zrejme až neskôr.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|