Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 8. september 2008       19. máj 2003 Nový argentínsky prezident musí riešiť astronomické dlhy Daniel Raus A teraz sa pozrime do juhoamerickej Argentíny. Tá je totiž príkladom, aké dôsledky má nezodpovedná finančná politika štátu na bežných občanov. Neúmerné zahraničné dlhy a minimálna finančná disciplína viedli k tomu, že 60 percent ľudí sa ocitlo pod prahom chudoby. Všetko má teraz dať do poriadku nový prezident. Jeho úloha ale vôbec nebude jednoduchá. Argentína má nového prezidenta, oslavy sú ale skromné. Dôvody sú prinajmenšom tri. Po prvé: obyvatelia krajiny prestali veriť politikom. Po druhé: hospodárstvo je v katastrofálnom stave a rýchle riešenie neexistuje. A po tretie: nový prezident Nestor Kirchner začína s oslabeným mandátom. Postaral sa o to jeho protikandidát, bývalý prezident Carlos Menem, keď minulú stredu prekvapujúco odstúpil z druhého kola hlasovania. Tým síce uvoľnil súperovi cestu k vavrínom, ale poriadne zvädnutým, pretože jediné, čím sa teraz môže Kirchner pochváliť, je 22-percentná podpora v prvom kole. Dosiahol vtedy dokonca menej, ako Menem, pretože bolo viac kandidátov. A keď prieskumy ukazovali, že v druhom kole získa Kirchner neuveriteľných 80 percent hlasov, prefíkaný Menem sa rozhodol vyžmýkať zo situácie aspoň to, čo ponúkala: a oslabil mandát nového prezidenta. Celý príbeh by nebol dôležitý, keby neilustroval kardinálny problém súčasnej Argentíny. Nový prezident musí získať spojencov, a to nebude jednoduché. Obaja hlavní kandidáti sú z peronistickej strany, ktorú bude treba takisto zjednotiť – ani tam sa to ale nedarí. Strana legendárneho Juana Perona a jeho slávnej Evity má k jednote ďaleko. Nový prezident Nestor Kirchner je síce úspešným guvernérom, ale až v najsevernejšej a odľahlej provincii Santa Cruz, kde ani líšky nedávajú dobrú noc. Je pravda, že sa mu tam darilo viesť financie priam príkladne. V čase vrcholiacej krízy sa mu podaril dokonca husársky kúsok, keď previedol všetky peniaze do zahraničia, čím ich zachránil pred katastrofálnou devalváciou. Kritici ale namietajú, že kdesi na konci sveta v Santa Cruz, kde sú navyše náleziská ropy, sa ľahko guvernéruje. Viesť tamojších 200 000 ľudí je čosi celkom iné, ako 36 miliónový národ, navyše v chaotickej situácii, ktorá zavládla. Faktom ale je, že ak neurobí zázrak prezident Kirchner, potom ho ťažko niekto urobí. Pripomeňme, že v januári 2002 oznámila Argentína neschopnosť splácať dlhy, čo sa považuje za najväčší štátny krach v dejinách. Sprevádzali ho dramatické demonštrácie ľudí, ktorí prišli o peniaze. Vyžiadali si takmer tri desiatky obetí. Vo vedení štátu sa vzápätí vymenilo 5 prezidentov. Krajina má na krku dlhy vo výške 140 miliárd dolárov a 40-percentnú infláciu. Každý štvrtý je nezamestnaný a iba za minulý rok poklesla ekonomika o 11 percent. Nový prezident sa musí dohodnúť o dlhoch s Medzinárodným menovým fondom a obnoviť dôveru ľudí tak v zahraničí, ako aj doma. Najhoršie budú ale rokovania so zástupcami polmiliónovej armády investorov, ktorí v čase rastu prišli do Argentíny s peniazmi a odišli bez nich. Dodajme, že ťažké bremeno zahraničných dlhov má Argentína na pleciach už od čias vojenských diktatúr v rokoch 1976 až 1983. Vtedy prehrala Argentína s Britániou vojnu o Falklandy a moc prešla do rúk civilných prezidentov. Hrozba návratu k vojenskej vláde nikdy celkom nezmizla, ale faktom je, že juntu v krajine už nikto nechce. Aj preto občania želajú novému prezidentovi úspech. Ako sme ale povedali, dôvod na oslavy zatiaľ nemajú.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...