|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
20. máj 2003
|
Irackí komunisti sa snažia získať členov a moc
|
Miroslav Neoveský
|
Hoci vplyv komunistických strán vo svete od rozpadu Sovietskeho zväzu pred vyše desiatimi rokmi neustále klesá, komunisti v Iraku dúfajú, že sa im podarí nielen návrat na politickú scénu, ale dokonca získať aj podiel na moci. Príspevok, s použitím materiálov nášho bagdadského spravodajcu Valentinasa Miteho, pripravil Miroslav Neoveský.
Iracká komunistická strana sa pridala k niekoľkým desiatkam politických strán a skupín, ktoré sa v súčasnom procese obnovy krajiny a vymaňovania sa z dedičstva niekoľko desaťročí trvajúcej totalitnej vlády strany BAAS, usilujú o podiel na moci. Bola založená už v roku 1934 a je jednou z najstarších sekulárnych politických strán v Iraku. A práve na základe tejto tradície irackí komunisti dúfajú, že sa im nielen podarí získať podiel na moci, ale aj nových členov.
Návšteva v hlavnom sídle IKS v Bagdade pripomína „cestu do minulosti“. Heslá, červené zástavy a nadšenie by mohli byť pokojne zo sovietskych propagačných filmov z obdobia porevolučného Ruska. Isté úspechy zaznamenáva strana pri pôsobení na jadro voličstva, najmä medzi robotníkmi. Nuh Ibrahim je stolár a ako hovorí, že do strany vstúpi, lebo IKS vraj podporuje chudobných. Oproti tomu Nouaraje devätnásťročná študentka. Ju zasa priťahuje komunistická strana preto, lebo vraj, ako hovorí, je za rovnosť mužov a žien, ako aj moslimov a kresťanov a dodáva:
AUDIO
„Vstúpila som do strany pre jej požiadavky a podporu slobôd a pretože podporuje všetky vrstvy spoločnosti. Nerozlišuje tiež medzi sunitmi a šiítmi alebo medzi moslimami a kresťanmi.“
Podobne ako na celom svete zápolia aj irackí komunisti s účinkami pádu komunizmu v Sovietskom zväze a vo východnej Európe koncom 80-tych a začiatkom 90-tych rokov. Ali Aoda je členom ústredného výboru Irackej komunistickej strany a podľa neho pád komunizmu predstavuje ideologický problém. Marxizmus-leninizmus vraj nie je na programe a strana ešte stále hľadá definíciu svojej totožnosti. Podľa Aodu podporuje IKS existenciu súkromného sektora, ale v rámci štátom riadeného hospodárstva. Zároveň dodáva, že strana je ochotná spojiť sa s akoukoľvek inou stranou do koalície, pôsobiacej na prospech irackého ľudu.
Iracká strana sa veľmi snaží dištancovať sa od inej ľavicovej strany, bývalej vládnej strany BAAS. Ali Aoda hovorí, že „socializmus“ reprezentovaný stranou BAAS bol, ako vraví doslova, „zlý“ a dodáva:
AUDIO
„Reprezentovali, čo oni nazývali „arabským socializmom“, ale my vieme, že existuje iba jeden socializmus, „vedecký socializmus“, ale nie „arabský socializmus“.
Iracká komunistická strana je veľmi aktívna pri nábore nových členov najmä v Bagdade. Avšak Ali Aoda odpovedá veľmi vágne na otázku, koľko členov má strana a iba vraví, že denne vstupuje do strany 200 až 250 ľudí. V snahe o priazeň to však má veľmi ťažké najmä v konkurencii s populárnymi náboženskými a národnými stranami. Nezávislý politický expert Ahmed Džabber Asaab hovorí, že irackí komunisti čelia silnému odporu tak šiítskych ako aj sunitských náboženských vodcov. Okrem toho sekularizmus komunistov sa vraj v modernom Iraku „nenosí“. A hoci nie je protináboženský, tak tí, čo ho hlásajú sa ocitajú v podozrení, že chcú spoločnosť pripraviť o náboženskú slobodu. Sotva preto udivuje, že podľa väčšiny Iračanov by sa IKS iba „mohla“ stať silou v irackej politike. Zrejme sa aj do Iraku donieslo, že aj vo „vedeckom socializme“ sú síce „všetci rovní“, ale niektorí sú „rovnejší“.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|