[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je streda, 9. júl 2008


[poslat]    [tlac]   



20. máj 2003

Pokles dolára spôsobuje v Iraku problémy

Anna Rausová

Pred chvíľou bola reč o tom, že hodnota amerického dolára voči hlavným svetovým menám, ako napríklad k euru klesá. Je však prekvapujúce, že jeho hodnota sa znížila aj k jednej z najnestabilnejších a najslabších mien v súčasnoti – k irackému dináru. Dôdody poklesu k nemu sú však podľa finančníkov miestneho charakteru. O tom aké dôsledky to má v každodennom živote Iračanov zisťoval v Bagdade korešpondent Slobodnej Európy Valentinas Mite.

Pokles amerického dolára voči irackému dináru v Bagdade spôsobuje miestnym ľuďom vážne vrásky na čele. Pred mesiacom bolo dostať za dolár v Iraku 3 350, dnes už iba 1 400 dinárov. Ceny za tovar bežnej spotreby však zostávajú na úrovni počas vojny. Takéto kolísanie kurzu má dopad na mnohých Iračanov, ktorí dostávajú výplatu v americkej mene, ale jedlo a iné každodenné veci si musia kupovať v dinároch.

Odborníci pripisujú tento vývoj domácim príčinám a nie celkovému poklesu dolára voči iným, hlavným svetovým menám. Americká vláda dala do Iraku od konca vojny milióny dolárov a tento nadbytok sa prejavuje menšou hodnotou každého dolára. Pritom však pretrváva nedostatok dinárov. Sporiteľne a banky sú totiž zatvorené a ľudia si z nich nemôžu vyberať peniaze. Iracká centrálna banka bola vyrabovaná, ako aj mnohé ďalšie štátne banky a nové bankovky sa netlačia. Takto vidí situáciu nezávislý analytik Ahmed Jabber Assaab :

AUDIO:
„Americká administratíva napumpovala na trh doláre tým, že vypláca v nich štátnych zamestnancov a dôchodcov vo veľkých sumách a neexistuje náhrada za iracké dináre, nie je dosť bankoviek“.

Doláre prichádzajú aj cez Iračanov, vracajúcich sa domov z cudziny. Prílev americkej meny predstavujú aj zahraniční humanitárni pracovníci, novinári a samozrejme cudzie armády.

Problém znásobujú neustále rastúce ceny za jedlo a tovar každodennej potreby. Počas vojny stúpli, ale po nej už neklesli. Pred šiestimi mesiacmi stálo kilo mäsa okolo 4 000, liter benzínu asi 50 dinárov. V súčasnosti dostať to isté množstvo mäsa za 6 000 dinárov a cena benzínu za liter sa vyšplhala na 500 dinárov.

O tom, že ceny tovaru v dinároch zostali rovnaké aj po poklese americkej meny, hovorí aj majiteľ jedného z bagdadských obchodov Ali :

AUDIO:
„Cena niektorých tovarov z dovozu klesá. Avšak cena mäsa, hydiny, zeleniny a ovocia zostáva rovnaká. Tento tovar sa predáva za dináre a má to pre nás dôsledky“.

Pokles dinára môže mať existenčné dôsledky pre obchody s tovarom, ktorý nie je nevyhnutný na prežitie. Napríklad obchodník s kobercami Hafud Al Zubeidi sa obáva, že jednoducho skrachuje:

AUDIO:
„Neviem ako zachránime náš obchod v nastávajúcich dňoch pretože máme veľa tovaru, ktorý sme nakúpili keď bolo 2 000 alebo 3 000 dinárov za dolár a teraz dolár radikálne klesol“.

Niektorí ľudia spomínajú s nostalgiou na Saddámove časy, ktoré boli síce neslobodné, ale stabilné. Jedným z nich je Weesam , ktorý odmietol pre Slobodnú Európu povedať kde pracuje. Platy boli podľa neho za Saddáma Husajna vo všeobecnosti vyššie:

AUDIO:
„Situácia za Saddáma bola oveľa lepšia, pretože ľudia dostávali platy a odmeny a bolo to oveľa viac než nám dávajú teraz Američania. Žilo sa nám oveľa lepšie už len z odmien a teraz máme vyžiť z 20-ich dolárov.“

Pre dokreslenie situácie dodajme, že počas vlády diktátora Saddáma Husajna bol priemerný plat takmer 4 000 dinárov, ale vyplácali sa tiež odmeny. Štátni zamestnanci dostávali na odmenách 50 až 100 000 dinárov, dokonca i viac. Ceny v obchodoch pritom štát reguloval.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print