Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       21. máj 2003 Interview s predsedom pražského ekonomického fóra OBSE Ron Synowitz / Jaroslav Rozsíval Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe so sídlom vo Viedni začala včera v Prahe trojdňové rokovanie o nelegálnom obchode s drogami, ľuďmi a so zbraňami. Náš dopisovateľ Ron Synowitz sa pri tejto príležitosti pozhováral s predsedom pražského ekonomického fóra, holandským diplomatom Daanom Evertsom. Podľa materiálu, ktorý na pražskom ekonomickom fóre predložil profesor Pittsburskej univerzity Phil Williams, vlády jednotlivých krajín v podstate nevenujú mimoriadnu pozornosť boju s pašovaním zbraní. Naopak, podľa profesora Williamsa sú jednotlivé vlády oveľa viac zainteresované na predaji zbraní, ako na samotnom potieraní ich pašovania. Podľa mnohých kritikov preto OBSE nebude celej záležitosti venovať adekvátnu pozornosť ani na pražskom fóre, keďže až príliš veľa členských štátov je zainteresovaných na výnosnom obchode so zbraňami. Pán Everts, ako reagujete na takúto kritiku? Everts:„Určite nebudeme celú záležitosť prehliadať. Cieľom pražského rokovania je vniesť oveľa viac svetla do týchto nelegálnych obchodných aktivít. Často nie je jednoduché zistiť a niekedy môže dôjsť k tichému schvaľovaniu zo strany jednotlivcov, ktorí sú vo vládnych pozíciách. To by samozrejme nemalo byť prehliadané. A my sme tí poslední, čo by tak urobili. Hlavnou myšlienkou pražského fóra je dosiahnuť u všetkých vlád aspoň spoločný postoj. A myslím si, že - súdiac podľa verejných vyhlásení – sa nám to už podarilo. Otázkou je, či sa tak naozaj deje a či sa aj darí zabezpečovať priehľadnosť, ktorá by pomohla vylúčiť akékoľvek nelegálne obchodné aktivity.“ V Iraku sa podarilo objaviť dokumenty, podľa ktorých existovali za posledných desať rokov ruské a bieloruské záujmy na potenciálnom obchode so zbraňami s irackou Republikánskou gardou, čo by bolo faktickým porušením sankcií OSN voči Iraku. Má niektorý z objavených dokumentov dopad aj na agendu OBSE? Bude sa tým zaoberať aj pražské fórum? Everts: „Nie, zatiaľ sa to tu neobjavilo. Asi je to príliš čerstvé. Ale takáto informácia sa samozrejme dostane aj k OBSE. A predpokladám, že s rastúcou pozornosťou voči ilegálnym obchodom a vnútorným prepojeniam medzi jeho jednotlivými formami, by sme mali byť schopní sa tým zaoberať a nazvať veci pravým menom tam, kde na tom záleží. Či už v Haagu, v Minsku, Moskve, alebo kdekoľvek. Nezdôrazňoval by som v tomto prípade vo veci ochrany pašerákov a priori iba jednu krajinu.“ Jestvujú dohady, že niektorí afganskí kmeňoví vodcovia, ktorí sú členmi dočasnej afganskej vlády, sa priamo podieľajú na nelegálnom obchode s heroínom. Mnohí z nich pritom údajne používajú svoje súkromné bezpečnostné sily na ochranu obchodných pašeráckych trás a zo zisku z tohto obchodu financujú aj svoje súkromné armády. Akým spôsobom sa touto kauzou môže zaoberať OBSE? Everts:„To je vo všeobecnosti ťažké. Afganistan je mimo oblasti OBSE. Nemáme teda po ruke priame páky. Ibaže obchod s drogami nie je iba záležitosťou produkujúcich krajín. Je to aj vec krajín tranzitných a cieľových. Takže ide opäť o to, ako sa vysporiadať so samotným obchodom. Kto sú jeho hlavní aktéri? Kto je za nimi? Čo robia s peniazmi? Kde sú ich kontá? Ako môžeme siahnuť na ich zisky? Ako môžeme obmedziť ich praktiky? To si vyžaduje vo všeobecnosti sústredenú snahu. A jedným z cieľov nášho rokovania je dať dokopy vlády a postaviť ich pred spoločnú úlohu. Zabezpečiť, že budú jednotné. To je veľká kauza. Je pred nami veľký boj. Zatiaľ sme iba na začiatku.“ K problematike boja s obchodom s drogami uveďme ešte jeden názor, vyslovený na pražskom ekonomickom fóre profesorom Philom Williamsom z Pittsburskej univerzity. Williams sa okrem iného venuje aj otázke vnútornej bezpečnosti Afganistanu v súvislosti s obchodom s drogami, keď hovorí: Williams: “Veľký zdroj peňazí v Afganistane predstavuje príjem z pestovania ópia a predaja heroínu. V prípade, že by medzinárodné spoločenstvo chcelo prinútiť prezidenta Hamida Karzaja potlačiť tieto aktivity, jeho vláde by to veľmi skomplikovalo situáciu pri upevňovaní vysokého stupňa legitimity v krajine. To bude ťažké už tak či onak. Ale v prípade momentálneho útoku na obchod s drogami by to bolo fakticky nemožné.“		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...