|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
26. máj 2003
|
50 rokov po prvom výstupe na Mount Everest hora stále láka horolezcov
|
Anna Rausová
|
Tento týždeň uplynie 50 rokov odvtedy, ako Novozélanďan Edmund Hillary spolu s nepálskym šerpom Tenzingom Norgayom pokorili ako prví ľudia Mount Everest – najvyššiu horu sveta. Odvtedy ju zdolalo asi 1 200 horolezcov. Korešpondentka Slobodnej Európy Kathleen Knoxová sa opýtala jedného z účastníkov Hillaryho expedície na podrobnosti historického výstupu.
Od prvého výstupu na Mount Everest uplynulo veľa času. V súlade s technickým pokrokom pokračujú preteky v prekonávaní nových rekordov, ktorými sa posúvajú ľudské možnosti k novým hraniciam – či už vo forme ťažších trás, bez pomoci kyslíka. Do zápolenia zasiahla aj Čína prvým výstupom na vrcholok v priamom televíznom prenose.
V roku 1953 však išlo o to, ako vôbec na horu vystúpiť – inými slovami, ako prekonať psychologickú bariéru „nemožného“. Najmladší z vtedajšej britskej expedície George Band pre Slobodnú Európu povedal, že celý tím mal od začiatku pocit, že ich čaká úspech:
AUDIO:
„Cítili sme, že máme väčšiu šancu ako naši predchodcovia, pretože sme mali všetko veľmi dobre zorganizované a pred nami sa už toľkokrát takmer podarilo vystúpiť na horu. Boli sme však závislí od dobrého počasia, niekedy prídu letné monzúny skôr. Dva týždne v druhej polovici mája sú obyčajne pokojné a vtedy sú vhodné pokusy o výstup. Niektoré roky však prídu monzúny skôr alebo zasa neskôr, takže je to vec náhody, alebo môžu byť búrky“.
Keď Hillary a Norgay vystúpili na vrchol Mount Everestu, neexistoval žiadny spôsob, ako to „naživo“ povedať celému svetu. Odoslali kódovanú správu do Londýna, s jej zverejnením však britské médiá čakali tri dni – kvôli korunovácii kráľovnej Alžbety II.
Takéto tajnostkárstvo je v dnešnej dobe nemysliteľné už aj preto, že o zdolanie Mount Everestu sa pokúša neustále veľa horolezeckých výprav. George Band sa Slobodnej Európe posťažoval, že dobrodružná atmosféra je už hudbou minulosti a vystriedali ju komerčné ciele:
AUDIO:
„Dnes už nejde o originálny čin, v súčasnosti sa dá zaplatiť veľa peňazí za to, aby vás dostali čo najvyššie, vysekajú vám cestu, upevnia laná, iba sa pripevníte na lano a stúpate hore – ako po schodoch. I tak je to však úspech a ľudí to láka a majú na to peniaze, čo je neuveriteľné“.
Napriek novodobej technike je však výstup na Mount Everest stále nebezpečný, asi 175 horolezcov pritom zahynulo. Dánska horolezkyňa Lene Gammelgaardová vystúpila na vrchol v roku 1996, ale nasledujúci deň zomrelo osem členov jej tímu v prudkej snehovej víchrici – čo je doteraz najväčšia tragédia pokusov o zdolanie tejto hory.Lene Gammelgaardová spomína:
AUDIO:
„Ak sa rozhodnete vystúpiť na najvyššiu horu sveta a nepočítate pri tom vedome s rizikom smrti, potom podľa mňa nie ste na takúto akciu pripravení. Ak žijete v ilúzii že nejde o nič nebezpečné, alebo že mne sa nič nestane, potom ste blázon. Podľa mňa je 10-percentné objektívne riziko smrti pri výstupe na Mount Everest. Keď nás zastihla nečakane snehová búrka pri zostupe, neboli sme prekvapení“.
Po expedícii na Mount Everest sa životy Hillaryho a Banda uberali celkom odlišným smerom. Hillary, ktorý má v súčasnosti 83 rokov, strávil veľa rokov hľadaním finančných zdrojov na výstavbu škôl a nemocníc pre nepálskych Šerpov. Jeho sprievodca na vrchol Mount Everestu, nepálsky Šerpa Tenzing Norgay zomrel v roku 1986. George Band, ktorý sa na samotný vrchol nikdy nedostal, urobil kariéru v ropnom priemysle. V súčasnosti je na dôchodku, v rámci toho prednáša a vedie cestovateľské výpravy do Himalájí.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|