Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       27. máj 2003 Inflácia je porazená, prichádza deflácia Ivan Štulajter Pred týždňom Medzinárodný menový fond vo svojej správe informoval, že Nemecko čelí značnému riziku deflácie, ktorá už postihla Japonsko, Hong Kong a Taiwan. Vzápätí nemecké ministerstvo financií zareagovalo vyhlásením, podľa ktorého krajinu deflácia neohrozuje. Čo je to deflácia, o ktorej sa čoraz viac vo svete hovorí, aké sú jej dôsledky? Jedným z najčastejších ekonomických výrazov v poslednom desaťročí minulého storočia v strednej a východnej Európy bola inflácia. Inflácia, teda rast cien, rozvracal poľské, ruské, ukrajinské či maďarské hospodárstvo. S infláciou bojovalo aj Československo. S odstupom času možno povedať, že určitý cenový nárast v týchto transformujúcich sa ekonomikách bol dedičstvom centrálne plánovaných ekonomík. No to, že táto predpokladaná inflácia vyústila v niektorých prípadoch do inflačnej špirály, končiacej až hyperinfláciou, už možno pripísať na vrub hospodárskej politike nových postkomunistických režimov. Ako už bolo naznačené, inflácia predstavuje nárast cenovej hladiny. Ceny rastú, kúpna sila klesá, úspory sa znehodnocujú, nominálne mzdy rastú a progresívne daňové sadzby ich zas nemilosrdne „obrezávajú“. Znehodnocujúca sa mena nedáva správne informácie trhu. V takomto dusnom prostredí je skôr počuť politické heslá o nutnosti boja s infláciou, ako to, že práve nezodpovedná menová politika centrálnej banky a rozpočtová politika vlády, podporovaná centrálnou bankou, stoja na začiatku každej inflačnej špirály. Povedané zjednodušene, ekonomický systém, založený na trhových princípoch, sa časom dokáže stabilizovať na rôznych cenových úrovniach. Neplatí to však vtedy, ak tento systém štát prikrmuje tlačením „nekrytých“ peňazí. Ak občania, vychádzajúc z vlastnej spotrebiteľskej skúsenosti, považujú infláciu za zlo, otázkou je, prečo by rovnaký názor mali mať na defláciu, počas ktorej ceny klesajú? Podľa Marka Taylora, ekonóma z Warwickej univerzity vo Veľkej Británii, ktorý poskytol rozhovor našej rozhlasovej stanici, deflácia prináša dva nežiadúce efekty: Audio: „Pokiaľ ceny klesajú, ale zárobky zostávajú na nezmenenej úrovni, dochádza k posilneniu kúpnej sily. Na druhej strane však v čase hospodárskej recesie nízke ceny tovarov a služieb a nepružné mzdy vyvolávajú tlak na zníženie investičných výdavkov podnikov a na prepúšťanie zamestnancov. Takáto situácia má dopad na dôveru spotrebiteľov, na ich ochotu míňať a môže viesť k vytvoreniu deflačnej špirály, čo je pre ekonomiku zlé.“ Dodajme, že deflačne klesajúce ceny môžu viesť paradoxne k nižšej spotrebe, pretože spotrebiteľ nikdy presne nevie, kedy tovar kúpi najlacnejšie. A tak čaká a čaká a nekupuje, čo je pre obchod tragické. Vo všeobecnosti platí, že infláciou sa znehodnocujú úspory, ale z pohľadu dlžníkov ide o vítaný jav. Ak ste si pri desaťtisícovom plate požičali 8 tisíc a pôžičku splácate v čase, keď infláciou váš plat nominálne stúpol na 30 000, máte dôvod na radosť. Inými slovami, inflácia nie je pre každého rovnakým bremenom. Niekto stráca, iný získava. Podobne, akurát v opačnom garde, to platí aj v prípade deflácie. Opäť má slovo Mark Taylor, ekonóm z Warwickej univerzity: Audio: „Počas deflácie môže hodnota vášho dlhu vzrásť a tento nárast môže byť rýchlejší, ako je vaša schopnosť dlh splácať. To môže mať takisto nepriaznivý dopad na dôveru spotrebiteľov a ich výdavky.“ Dodajme, že dlhodobý pokles cien, takzvaná deflačná špirála, vedie k znižovaniu investičných výdavkov, ziskov podnikov a k rastu nezamestanosti, čo sa nakoniec “pretaví” aj do poklesu nominálnych príjmov. Za takejto situácie sa splácanie starých dlhov skomplikuje. Opäť je tu však tá dotieravá otázka, či má deflačnému trhu prísť na pomoc štát a centrálna banka naštartovaním “proinflačnej politiky”. Ak však platí to, že za roztočenou inflačnou špirálou stojí nezodpovedná rozpočtová a menová politika štátu, s ničivou defláciou sme na tom rovnako. Deflácia pritom vôbec ničivou nemusí byť. Môže byť dôsledkom hospodárskeho pokroku, znižovania nákladov a rastu produktivity. Nikto predsa nenarieka nad poklesom cien elektrotechniky, potravín, počítačov či dovoleniek. Deflácia môže byť dôsledkom neochoty ľudí míňať. Napríklad preto, že stratili dôveru voči svojim politickým vodcom. Proinflačná politika týchto vodcov ako obrana proti deflácii potom ide proti záujmom verejnosti. Deflácia môže vzniknúť ako dôsledok zníženia množstva bankových úverov, pretože banky vykazujú vysoké straty v dôsledku zlých úverov a musia vytvoriť rezervy na krytie týchto strát. Znova sa možno spýtať, či je v silách politickej moci pomôcť každej krachujúcej banke. Väčšinou politická moc pomáha selektívne. To znamená, že niekto na deflácii získa, iný stratí. V tomto prípade však nerozhodne neviditeľná ruka trhu, ale stranícke sekretariáty. Zhrňme to: Ak na Západe v 70. a 80. rokoch minulého storočia a na Východe v 90. vládlo protiinflačné ťaženie, začiatok tretieho tisícročia bude zrejme v znamení protideflačnej „borby“. Na starých ekonomicko-politických sporoch o tom, či bojovať vôbec treba a ako, sa ale určite nič nezmení. To je možno jediná istota.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...