Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       28. máj 2003 Amnesty International: ľudské práva v roku 2002 Anna Rausová Nezisková medzinárodná organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International vydala výročnú správu za rok 2002. Dokument kritizuje porušovanie práv v ostro sledovaných oblastiach – ako napríklad v Afganistane, Čečensku, Iraku a na Blízkom východe. Kritiky neušetrila správa ani vyspelé krajiny. Svet od skončenia Studenej vojny charakterizuje neistota, ale rok 2002 bol ňou z hľadiska ľudských práv silne poznamenaný. Túto skutočnosť konštatuje najnovšia výročná správa Amnesty International o stave ľudských práv v roku 2002. Tento nie práve najradostnejší dokument mapuje zabíjanie, zmiznutie ľudí, mučenie, znásilňovanie a okliešťovanie ľudských slobôd na celom svete. Správa ukazuje prstom rovnako na Nepál či Burundi, ako i na Moskvu alebo Washington. Hovorí generálna tajomníčka organizácie Irene Khanová : AUDIO: „V uplynulých 12-ich mesiacoch dominovala v medzinárodnej politike vojna proti teroru a vojna v Iraku. V jej tieni niektoré vlády zintenzívnili prenasledovanie. Boli podkopané princípy ľudských práv a medzinárodného práva“. Správa za rok 2002 označuje za najkrízovejšie miesto na svete Irak, napriek tomu že vojna sa tam začala až v marci. Kriticky sa stavia k Afganistanu, kde zostáva budúcnosť Afgancov 18 mesiacov po skončení vojny neistá. Podobne môže dopadnúť podľa dokumentu aj Irak, kde zaznamenáva rabovanie a násilie. Šéfka tejto mimovládnej inštitúcie Irene Khanová vyzvala Spojené štáty, aby prevzali zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv v Iraku po ukončení bojov: AUDIO: „Tí, ktorí teraz okupujú Irak, majú zodpovednosť zaistiť ľudské práva, aby boli hlavnou starosťou pri obnove krajiny“. Amnesty International už niekoľko rokov kritizuje správy z Čečenska o tom, že miestni povstalci útočia na ruské federálne jednotky a tie zasa sú obviňované z hrubého porušovania práv tamojších civilistov. Za významné víťazstvo označuje dokument prepustenie ruského novinára a ochrancu životného prostredia Grigorija Paska . Ten bol po šesť rokov stíhaný kvôli tomu, že zverejnil informácie o ničení životného prostredia ruskou armádou. Pasko sa poďakoval za prácu Amnesty International: AUDIO: „Amnesty International robí dôležitú prácu. Ruská prokuratúra, súdy a úrady predstierajú, že to nevidia, ale to sa nedá. 25 000 listov Putinovi so žiadosťami o prepustenie Paska sa nedá nevidieť“. Kritike Amnesty International neunikli ani Spojené štáty za to, že upierajú medzinárodne uznané práva osobám, zadržaným v rámci boja proti terorizmu. Tisícky boli podľa správy zadržané počas vojny v Afganistane napriek medzinárodnému humanitárnemu zákonu a asi 600 osôb je stále bez obvinenia a právnickej pomoci zadržiavaných na americkej vojenskej základni Guantanamo na Kube. Pritom asi 1200 ľudí, väčšinou moslimov arabského a juhoázijského pôvodu, je od 11. septembra 2001 po teroristických útokoch vyšetrovaných bez záruk medzinárodných zákonov. Amnesty International uvádza prípady zlého zaobchádzania - v niektorých prípadoch mučenia – v Albánsku, Arménsku, Azerbajdžane, Bielorusku, Bulharsku, Gruzínsku, Kazachstane, Moldavsku, Rusku, Tadžikistane, Turecku, Turkménsku, Ukrajine, Uzbekistane a Juhoslávii. Dokument opätovne upozorňuje na pokračujúcu diskrimináciu Rómov na Slovensku vo všetkých oblastiach života. Celý rad správ hovorí o tom, že príslušníci rómskej komunity boli predmetom rasového násilia. Obvinenia o zlom zaobchádzaní však prichádzajú aj z vyspelých demokratických štátov - z Rakúska, Belgicka, Francúzska, Nemecka, Grécka, Talianska, Portugalska, Španielska a Švajčiarska. V Európe sú podľa Amnesty International objektom takýchto praktík príslušníci rómskej komunity, etnických menšín a cudzinci.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...