Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       28. máj 2003 Americko-iránske vzťahy: chlad a mráz Ivan Štulajter Spojené štáty prerušili diplomatické vzťahy s Iránom v roku 1979 po islamskej revolúcii, ktorej výsledkom bolo zvrhnutie prozápadne orientovaného režimu Šacha Rezu Páhlavího. Bezprostrednou príčinou bolo prepadnutie americkej ambasády v Teheráne teroristami, ktorí si vzali rokujemníkov a držali ich v zajatí viac ako rok. Počas iracko-iránskej vojny v 80. rokoch Spojené štáty podporovali sekularizovaného irackého diktátora Husajna, ktorý sa zdal byť pre Západ menším nebezpečenstvom ako tvrdo islamizovaný Irán. Koncom minulého storočia vzhľadom k istým náznakom demokratizácie iránskeho klerikálneho režimu sa americko-iránske vzťahy začali zlepšovať. Bývalý americký prezident Bill Clinton čiastočne odblokoval obchodné embargo v takých dovozných komoditách ako sú napríklad iránske koberce, sušené ovocie a orechy. Teroristické útoky na Spojené štáty a následný prejav amerického prezidenta Georgea Busha v januári 2002, v ktorom zaradil Irán medzi krajiny na osi zla, postupné otepľovanie iránsko-amerických vzťahov schladili. Spojené štáty – a teraz máme na mysli tak republikánov, ako aj demokratov - majú v súčasnosti v zásade tri výhrady voči iránskemu režimu: Podozrievajú ho, že výstavbou jadrovej elektrárne v Bušeri, pri ktorej asistujú Rusi, nesleduje iba energetické ciele, ale snaží sa vyvinúť jadrovú zbraň. Obviňujú ho, že na svojom území trpí základe al-Káidy. A po tretie, že sa prostredníctvom irackých šiítov snaží torpédovať snahy spojencov o povojnovú demokratizáciu Iraku podľa západných merítok. Podobne ako v prípade irackého vlastníctva zbraní hromadného ničenia, rukolapné dôkazy o týchto „iránskych hriechoch“ Spojenými štátmi zverejnené zatiaľ neboli. Šéf americkej diplomacie Colin Powell včera vyhlásil, že americká politika voči Iránu zostáva konštantná. Audio: „Naša politika voči Iránu sa nemení. Nesúhlasíme s jeho podporou teroristických aktivít. Dávame najavo výhrady voči jeho snahám o vývoj jadrových kapacít. Naša politika je dobre známa a nie som si vedomí žiadnej takej zmeny našej politiky, o ktorej sa špekuluje.“ Podľa niektorých pozorovateľov však Washington vystupňoval tlak smerom k Teheránu a snaží sa podnietiť zmenu režimu. Podľa viceprezidenta súkromného Katovho inštitútu vo Washingtone Teda Galena Carpentera je správne, že niektorí kongresmani za Demokratickú stranu žiadajú od bushovej administratívy obozretnejší prístup k Iránu, a to so zreteľom na jeho jadrový program. Carpenter v tejto súvislosti pripomína menej agresívny postup Spojených štátov voči Severnej Kórei. Irán si to môže interpretovať tak, že najlepšou ochranou voči Spojeným štátom je vlastníctvo atómových zbraní. Takéto chápanie situácie by len urýchlilo snahy Teheránu o zostrojenie jadrovej bomby. Audio: „Potenciálni nepriatelia Spojených štátov videli postup Washingtonu voči Srbsku a Iraku a, pochopiteľne, nechcú dopadnúť rovnako. Preto sa môžu snažiť získať jadrové zbrane.“ Podľa washingtonského analytika Carpentera by Spojené štáty v súvislosti s podozrivými nukleárnymi aktivitami mali upozorniť Irán, že podpísal zmluvu o nevyvíjaní jadrových zbraní. Mali by sa však vyhnúť návrhom, zameraným na zmenu režimu. Audio: „Podľa mňa by bolo veľmi nebezpečné, keby Spojené štáty naštartovali rozhovory o zmene iránskeho režimu, pretože to môže mať nepredvídateľné dôsledky, a to v podobe urýchlenia iránskych nukleárnych aktivít.“ V tejto súvislosti dajme do pozornosti, že významným hráčom na „perzskej jadrovej šachovnici“ je Rusko. Bez jeho pomoci iránsky atómový program môže pokračovať len veľmi ťažko, ak vôbec. Rusko však Iráncom pri výstavbe jadrovej elektrárne v Bušeri naďalej pomáha a zatiaľ nemá chuť na tom nič zmeniť. Americká diplomacia by sa teda mala pokúsiť o zmenu ruského postoja. Irán vývoj jadrových zbraní, prirodzene, odmieta, rovnako ako obvinenia, že prichýlil členov al-Káidy. Dôkazom, že Irán patrí do protiteroristickej aliancie, má byť nedávne zatknutie niektorých nižšie postavených príslušníkov tejto organizácie na iránskom území. Ako vidno, situácia je to delikátna. Zvýšenie amerického tlaku na Irán, náznaky hrozby vojenskej intervencie, či otvorené snahy o zmenu klerikálneho režimu formou prevratu, sú palivom do pecí iránskych sebaobranných aktivít. Na druhej strane tiež nemožno ignorovať to, že by sa 66 miliónová Perzia v oblasti plnej ropy, ropovodov, teroristov a politického napätia mohla stať regionálnou jadrovou mocnosťou.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...