Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       2. jún 2003 V Mjanmarsku (Barme) nové represálie Daniel Raus A teraz sa pozrieme až do ďalekého Mjanmarska, známeho tiež pod názvom Barma. Z tejto krajiny je hlásená nová vlna represií proti disidentom a študentom. V centre pozornosti režimu je opäť známa disidentka Su Ťij. „Moje princípy režim v ničom nezmenil“, oznamovala pred rokom barmská disidentka Su Ťij. Bolo to vo chvíli, keď ju vojenská junta prepustila z ďalšieho domáceho väzenia. Nezlomnosť tejto známej nositeľky Nobelovej ceny prechádza však novou skúškou. Spolu s 19-timi spolupracovníkmi sa ocitla v takzvanej „ochrannej väzbe“, ktorá slúži samozrejme iba na ochranu režimu. Vojenská junta vládne v Barme tvrdou rukou už 40 rokov. Kedysi bola táto krajina bohatá, dnes patrí medzi najchudobnejšie a najizolovanejšie. Surový režim sa zhoršil najmä od septembra 1988, keď uzurpoval moc generál So Maun. Všetky protesty a pokusy o povstanie tvrdo potlačil pomocou vojenských tribunálov, ktoré ako na bežiacom páse popravovali odporcov. Bol to on, kto premenoval Barmu na Mjanmarsko. Práve vtedy sa ale objavila na scéne krehká žena Su Ťij. Tá žila v anglickom Oxforde, kde študovala a kde sa vydala. Bola ženou v domácnosti, matkou dvoch synov, a do svojej vlasti sa vrátila iba na čas, opatrovať svoju zomierajúcu matku. Dôležitým sa zrazu stal fakt, že Su Ťij bola dcérou barmského vodcu (Auna Schana), ktorý bol kedysi na strane Britov a v roku 1948, keď mala jeho dcéra 3 roky, bol zavraždený. Su Ťij teda po 40-tich rokoch, v čase popráv a stanného práva, verejne vystúpila proti režimu a stala sa okamžite symbolom odporu. Za svoje princípy a postoje zaplatila vysokú cenu, napriek tomu, že mohla z Barmy kedykoľvek odísť. Junta ju k tomu dokonca nútila, napríklad tým, že odmietala vydať jej manželovi (Michaelovi Arisovi) víza. Nepustili ho do krajiny ani v čase, keď zomieral na rakovinu prostaty. V marci 1999 odmietla Su Ťij dokonca odísť na manželov pohreb, pretože by ju režim už do krajiny nepustil. Pred dvanástimi rokmi suverénne vyhrala strana Su Ťij (Národná liga pre demokraciu) voľby. Režim ale výsledky neuznal. O rok neskôr dostala Su Ťij Nobelovu cenu mieru, pre ktorú si samozrejme odmietla osobne prísť. Väčšinu času strávila v domácom väzení. Terajšie represálie majú zrejme súvis s rastúcou nespokojnosťou, najmä zo strany študentov. V deň, keď sa mal začať na vysokých školách nový semester, boli univerzity zatvorené. Mimochodom režim ich nedávno zatvoril na 3 a pol roka, takže to nie je nič výnimočné. Zdá sa ale, že tlak je stále silnejší a aspoň minimálny pokrok sa stane nevyhnutným. Či a kedy sa ale 57-ročná Su Ťij dožije pádu vojenského režimu, to je otázka. O tom, že jej princípy sú silnejšie, ako zbrane junty, ale pochybovať netreba.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...