Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       2. jún 2003 Spojené štáty berú severokórejské hrozby vážne Jaroslav Rozsíval Námestník amerického ministra obrany Paul Wolfowitz dnes ukončil dvojdňovú návštevu Južnej Kórey, kde rokoval s najvyššími predstaviteľmi krajiny o napätých vzťahoch s ich komunistickým susedom Severnou Kóreou. Wolfowitz pritom potvrdil, že jeho vláda berie všetky sporné vyhlásenia Pchjongjangu, týkajúce sa jeho údajného atómového zbrojného programu, vážne. Biely dom však naďalej tvrdí, že konflikt so Severnou Kóreou chce vyriešiť mierovou cestou. Ide však o to, ako a kedy? Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov americkej bezpečnostnej politiky, námestník ministra obrany Paul Wolfowitz na záver pondelkového rokovania v Soule vyhlásil: Audio:„To, čo vieme o severokórejskom atómovom programe vytvára predpoklad, že to, čo Severokórejci hovoria, musíme brať veľmi vážne. A fakt, že stále nemáme definitívnu odpoveď iba podčiarkuje skutočnosť, že potrebujeme dosiahnuť vierohodné ukončenie akéhokoľvek jadrového programu, ktorý oni vlastnia.“ Spojené štáty jednoducho berú vážne každú hrozbu zo strany Severnej Kórey napriek tomu, že nevedia do akej miery sa zakladá na pravde...s kórejskými komunistami má totiž Washington svoje historické skúsenosti: V 50-rokoch sa mu síce na čele spojeneckých síl OSN podarilo zahnať severokórejskú armádu späť za 38. rovnobežku, ale o odhodlaní, húževnatosti a nebezpečnosti jej vojakov majú americkí predstavitelia veľmi konkrétnu predstavu: v spojení s nosnými raketami stredného doletu, osadenými atómovými hlavicami ide totiž o veľmi nebezpečného a mimoriadne agresívneho protihráča. Severná Kórea však na začiatku 21.storočia nebojuje ani tak za rozšírenie komunistických ideálov do okolitých krajín, ako skôr o svoje prežitie: Obyvatelia tejto ultra-centralizovanej krajiny trpia už niekoľko rokov strašným hladom, proti svojej vláde sa však nebúria: bráni im v tom dôsledný totalitný systém najkrutejšieho stalinistického štátu na svete. Pchjongjang vie, že nemá na výber – buď prijme podmienky Západu pre poskytnutie hospodárskej pomoci, alebo – ho bude vydierať. Režim pod vedením svojrázneho vodcu Kim čong ila sa rozhodol pre druhý spôsob. Jeho zápas o prežitie je pritom iba krutou hrou na život a na smrť, ktorej účinkujúcimi sú samotní obyvatelia Severnej Kórey. Najnovší scenár z dielne Pchjongjangu sa začal realizovať iba krátko po vypuknutí minuloročnej irackej krízy. Severná Kórea najprv vyhnala z krajiny inšpektorov OSN, monitorujúcich miestne atómové reaktory, okamžite začala s obnovou ich činnosti, potom vypovedala zmluvu o nešírení atómových zbraní a pohrozila Spojeným štátom vojnou. Washington reagoval zdržanlivo a snažil sa preniesť spor na pôdu OSN. Avšak po skončení vojny v Iraku sa predstavitelia Bieleho domu postupne osmelili k tvrdším postojom: Pchjongjang požaduje priame rokovania s Washingtonom, ten však rokovania pripúšťa iba za účasti viacerých strán. Jeho podmienkou pre poskytnutie hospodárskej pomoci Severnej Kórei je aj naďalej okamžité zastavenie akéhokoľvek programu vývoja zbraní hromadného ničenia. Lenže práve táto hrozba udržuje komunistický režim Kim čong ila pri moci. Juhokórejský prezident Ro Mú-hjon preto naďalej ponúka susednej krajine opatrne otvorenú dlaň: Audio:„Nikdy nedovolíme Severnej Kórei vlastniť atómové zbrane, ale musíme tento problém vyriešiť mierovou cestou. A mali by sme pomôcť Severnej Kórei otvoriť sa svetu. Na týchto princípoch sa jasne dohodla Južná Kórea so Spojenými štátmi.“ Paul Wolfowitz však dnes uprednostnil pred polootvorenou dlaňou zdvihnutý ukazovák: Audio:„Našim hlavným cieľom je zabezpečiť, aby boli sily, ktoré máme rozmiestnené na Kórejskom polostrove, schopné reagovať rýchlo a okamžite, a to ešte pred príchodom posíl, v prípade, že by niekedy prišlo k útoku.“ Faktom je, že v pondelok došlo medzi oboma kórejskými štátmi k ďalšiemu pobrežnému incidentu – do juhokórejských vôd prenikli podľa informácií Soulu severokórejské rybárske člny a juhokórejská hliadka vystrelila proti nim varovné strely. Podľa juhokórejského premiéra ide už o dvanáste narušenie výsostných vôd jeho krajiny zo strany Pchjongjangu v priebehu jedného týždňa. Zámery a ciele severokórejského vedenia sú v tomto prípade iba veľmi ťažko odhadnuteľné: výsledok takýchto aktivít je však zjavný: U protihráčov vyvolávajú obavy a rešpekt. O kórejskom konflikte sa rokovalo cez víkend aj na stretnutí krajín G8 vo francúzskom Eviane. Hovorkyňa francúzskeho prezidenta vyhlásila, že postoj Severnej Kórey je hrozbou pre mier a stabilitu na celom svete. Paul Wolfowitz dnes na záver návštevy Južnej Kórey vyzval Soul na zvýšenie svojho obranného rozpočtu a na modernizáciu ozbrojených síl krajiny tak, aby sa tieto dostali do súladu s americkými ozbrojenými silami, rozmiestnenými na kórejskom území. V Južnej Kórei je zatiaľ 37 tisíc amerických vojakov, z toho 14 tisíc ich priamo pomáha strážiť nepreniknuteľnú hranicu so Severnou Kóreou, poslednou baštou stalinistického šialenstva.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...