Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       3. jún 2003 Prvá európska medziplanetárna sonda mieri k Marsu Jaroslav Rozsíval Z kazašského Bajkonuru odštartovala včera ruská nosná raketa Sojuz FG. Tá vyniesla do vesmíru európsku vesmírnu sondu Mars Express s britským pristávacím a výskumným modulom Beagle-2 na palube. Cieľom misie je planéta Mars a výskum, zameraný na identifikáciu akýchkoľvek známok života na jej povrchu. Po prvý raz v dejinách západo-európskeho vesmírneho výskumu, reprezentovaného predovšetkým Európskou vesmírnou agentúrou ESA, došlo k uskutočneniu medziplanetárneho výskumného projektu, ktorého cieľom je ľuďmi vari najsledovanejšia planéta našej slnečnej sústavy, stále záhadný červený Mars. Už roky sa vedci snažia zistiť, prečo sú na povrchu tejto planéty stopy po akoby riečnych kanáloch, koľko vody obsahujú biele ľadové škvrny na jej póloch a koľko jej je ukrytej pod povrchom a predovšetkým - či tu existujú akékoľvek známky po súčasnom, či bývalom živote. Z doterajších 30-tich pokusov ľudstva preskúmať povrch Marsu zlyhala viac ako polovica. Na Marse doteraz pristáli iba tri sondy, z ktorých vari najúspešnejší bol projekt Mars Pathfinder: samohybné výskumné vozidielko Sojourner skúmalo v roku 1997 planétu niekoľko týždňov a vysielalo na Zem úchvatné zábery z jeho povrchu. Zatiaľ sa však nepodarilo vedcom zistiť prítomnosť organických zlúčenín na Marse, potvrdzujúcich prítomnosť akýchkoľvek foriem života. Tieto úvahy, smerujúce k existencii života na Marse v dávnej minulosti, ožili najmä po objave zvyškov meteoritov, pochádzajúcich z Marsu, na Antarktíde: Tie totiž obsahovali stopy organických zlúčenín. Vedci však nevedia, či boli zlúčeniny obsiahnuté v meteorite už pred jeho pádom na Zem, alebo sa tam dostali neskôr. Beagle 2 a Mars Express sa chcú pokúsiť nájsť odpoveď aj na túto otázku. Jeden z hlavných konštruktérov britského Beagle-a Derek Pullan hovorí, že analýza pôdy a atmosféry, ktorú by mali uskutočniť obe sondy, by mohla významne pomôcť pri riešení tejto záhady: Audio:„ Vezmeme vzorky pôdy z povrchu planéty a analyzujeme ich v laboratóriu, umiestnenom na palube sondy Beagle 2. Máme aj spektrometre, aby sme sa pozreli na minerály, na prvky v kameňoch a prachu, takže máme k dispozícii kompletné vybavenie, aby sme sa vyhli nejasnostiam.“ Beagle 2 by mal preskúmať, či sa v pôde Marsu nenachádza aj metán, plyn, ktorý produkujú na Zemi iba živé organizmy. Vedci predpokladajú, že prítomnosť metánu by mohla naznačiť prítomnosť života aj na Marse. Zatiaľ čo Beagle 2 pristane na Marse pomocou padáku a troch veľkých balónov, ktoré sa nafúknu okolo jeho povrchu vo výške 250 metrov nad povrchom a stlmia tak samotné pristátie, sonda Mars Express, na ktorej palube cestuje teraz k Marsu aj malý Beagle, bude krúžiť okolo planéty a skúmať jej povrch siedmimi prístrojmi: tie by mali pátrať predovšetkým po existencii vody, či už na, alebo pod povrchom Marsu. Vedúci projektu Beagle 2, pomenovanom podľa názvu lode, s ktorou svojho času putoval okolo Zeme Charles Darwin, profesor britskej Open University Colin Pillinger tvrdí, že doterajšie výsledky výskumu Marsu hovoria v prospech existencie života na tejto planéte v minulosti: Audio:„Skúmali sme meteority z Marsu už niekoľko rokov a boli sme schopní preukázať, že tieto kamene k nám prišli z Marsu: Úplne jasne tu vidíme dôkazy o existencii vody a minerálov, usadených z vody na Marse. V skutočnosti obsahujú tieto minerály aj organickú hmotu.“ Lenže, ako dodáva profesor Pillinger, organický materiál, objavený na meteoritoch, pochádzajúcich z Marsu, ešte nie je priamym dôkazom existencie života na Marse ako takom. Keďže poloha červenej planéty voči Zemi je v tomto období takmer ideálna (Mars je v súčasnosti najbližšie k Zemi za posledných 60 tisíc rokov) na cestu k záhadnej planéte sa v júni vyberú aj dve americké sondy, ktoré by mali pristáť na jej povrchu takmer v rovnakom období ako ich európska sestra, teda ešte v decembri a na ceste k Marsu je už aj jedna misia z Japonska. V prípade, že európsky interplanetárny projekt bude úspešný, otvorila by sa tým cesta pre uskutočnenie ďalších programov európskych vedcov, ale veľmi pozitívne by to ovplyvnilo aj plány amerického Úradu pre letectvo a vesmír NASA, týkajúce sa letu človeka na Mars. Hovorí šéf britského projektu Beagle 2 Colin Pillinger: Audio:„Je tu oveľa väčší program, ktorý by mohol nasledovať, a ktorý by mohol pokračovať ďalších 20 rokov. Týkal by sa viacerých misií s pomocou robotov, návratu zozbieraných vzoriek na Zem, ale aj prípadného vyslania ľudí na Mars okolo roku 2025.“ Avšak ako dodáva profesor Pillinger: Audio:„Celý projekt, celá filozofia by sa asi musela zmeniť, pokiaľ by sme našli na Marse život. Museli by sme to vziať do úvahy. Bolo by zločinom narušiť marťanský ekosystém, ale rovnako zničujúce by bolo priniesť biológiu Marsu späť na Zem.“ Prvá európska interplanetárna sonda Mars Express je však zatiaľ iba na ceste – 400 miliónov kilometrov by mala prekonať v decembri tohto roku.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...