Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       9. jún 2003 Palestínski radikáli odmietli mierovú mapu, Izrael zlikvidoval dve osady Daniel Raus Minulý týždeň bola zahraničnou správou č.1 misia amerického prezidenta Busha na Blízkom východe. Podarilo sa mu oficiálne naštartovať takzvanú „mapu“ mierového procesu, ktorej cieľom by mala byť v budúcnosti izraelsko-palestínska dohoda. Od počiatku bolo ale jasné, že vážnou prekážkou na tejto ceste sa môžu stať palestínski radikáli. A tí v nedeľu ukázali, že v žiadnom prípade nechcú zostať mimo hru. Chcú Palestínčania mier s Izraelom? A dokážu sa niekedy spojiť, aby ho naozaj dosiahli? Ak bude raz na obe otázky kladná odpoveď, terajší prípad to určite nie je. Palestínsky premiér Mahmud Abbas chce mier, ale radikáli ho (spôsobom sebe vlastným) odmietli. Z izraelsko–palestínskej otázky sa tak stáva problém palestínsko–palestínsky. V samotnej samospráve totiž panujú vážne rozpory medzi starou a novou gardou. Starú stelesňuje Jásir Arafat, predseda samosprávy, ktorého Palestínčania titulujú slovom „prezident“. Novú reprezentuje premiér Mahmud Abbas. Ten ale fakticky preberá štafetu, ktorú Arafat nechce dať z ruky. Premiér na verejnosti tvrdí, že mierovú mapu podporuje aj Arafat: AUDIO: „Pozícia, ktorú sme vyhlásili v Akabe, je záväzkom, a je to pozícia politického vedenia, kompletne koordinovaná s prezidentom Jásirom Arafatom. Preto na rozpory nevzniká žiadna príležitosť“. Jedným dychom ale Abbas žiadal zrušenie faktického domáceho väzenia, v ktorom drží Arafata izraelská armáda. Ľudia z úzkych kruhov palestínskeho vedenia tvrdia, že Arafat sa ťažko vyrovnáva s faktom, že nedostal pozvánku na summit a teda: že sa s ním už neráta. Dodajme, že v prípade nedeľného teroristického útoku v Gaze, pri ktorom prišli o život štyria izraelskí vojaci, nebolo dôležité iba načasovanie, ale aj spôsob prípravy. Ešte v piatok sa premiér Abbas pokúšal získať radikálov pre mier. Tí ho však odmietli a čoskoro nasledoval útok teroristov, prezlečených za izraelských vojakov. Spoločne sa k nemu prihlásili tri hnutia Hamas, Islamský džihád a Brigády mučeníkov z al-Aksá. Päť organizácií napokon vyhlásilo, že budú pokračovať v intifáde – a medzi nimi je aj Fatah, verný Jásirovi Arafatovi. Premiér Abbas sa každopádne snaží zachrániť mierovú mapu, ktorú chcú radikáli roztrhať na kusy. Ešte sa nevzdal nádeje na dohodu s nimi: AUDIO: „Budeme sa naďalej pokúšať o dohodu, ktorá by priniesla pokoj na palestínske územia. Iné ciele nesledujeme. Ale ten, kto odmietne dialóg, musí niesť zodpovednosť. Nikoho teda nebudeme nútiť“. Podstatne jednoznačnejší postoj má Washington, ako sprostredkovateľ mieru. V podstate sa vzdal nádeje na poľudštenie teroristov a tvrdí, že samospráva ich musí jednoducho potlačiť. Mimochodom, ak chce reprezentovať Palestínčanov, je to dokonca jej výsostnou zodpovednosťou. V tomto zmysle sa vyjadroval hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Richard Boucher: AUDIO: „Hamas je z nášho pohľadu zahraničná teroristická organizácia. Šíri násilie a je zodpovedná za zabíjanie civilistov a vraždy aj mnohých amerických občanov“. Dodajme, že radikálne hnutia opakujú nerealistické požiadavky, ktoré sa musia stať predmetom kompromisu, ak sa má dosiahnuť dohoda. Medzi nimi návrat palestínskych utečencov alebo Jeruzalem ako hlavné mesto budúceho palestínskeho štátu. Jedna z najvplyvnejších postáv Hamasu Šejk Ahmed Jasín, ktorý je od detstva pripútaný na vozík a strávil roky v izraelskom väzení, už v piatok kritizoval premiéra Abbasa: AUDIO: „Zastavili sme rokovania so samosprávou, pretože ignorovala právo utečencov na návrat, zabudla na väzňov, ignorovala Jeruzalem a ďalšie životne dôležité otázky. Dáva Židom to, na čo nemajú nárok“. Izrael dnes zdemoloval prvé dve nelegálne židovské osady, čo je jeho záväzok v rámci mierovej mapy. Zatiaľ sa podľa nej teda ďalej ide. Teroristi však dobre vedia, že ak budú v útokoch pokračovať, raz príde moment, keď trpezlivosť izraelskej vlády vyprší. A je možné, že ich strategická „mapa“ smeruje presne k tomuto bodu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...