Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       10. jún 2003 Irackí kresťania sa obávajú budúcnosti, ak by získali vplyv šiítski moslimovia Valentinas Mite, Daniel Raus Kresťania tvoria v povojnovom Iraku asi 5 percent obyvateľov a paradoxne majú po páde krutého režimu Saddáma Husajna obavy z budúcnosti. Prečo? Odpoveď je jednoduchá: boja sa situácie, v ktorej by sa dostali k moci agresívni šiítski moslimovia, ktorí chcú zaviesť islamské zákony. S viacerými kresťanmi sa priamo v Bagdade zhováral náš korešpondent Valentinas Mite. Jeho pozorovania spracoval Daniel Raus. Kresťania v Iraku sa obávajú o svoj osud. Mnohí majú pocit, že diktátor Saddám Husajn bol síce krutý, ale udržiaval relatívnu rovnováhu v duchu hesla „rozdeľ a panuj“. Vďaka tomu mohli mať pocit, že ich chráni pred islamskými extrémistami. Viacerí kresťania boli tiež v štátnej administratíve – najznámejším bol minister zahraničných vecí Tarík Azíz. Teraz je otázka, aké postavenie bude mať zhruba miliónová kresťanská menšina v povojnovom Iraku. Katolík William Nurvin, ktorého rodina má britské korene, hovorí, že za Husajna sa nikdy nestretol s prenasledovaním. AUDIO: „Nikto nás neprenasledoval, a ani nemohol, pretože nás chránil Saddám Husajn. Mal rád kresťanov a dával im slobodu“. Nie každý ale vidí nedávnu minulosť takto idealisticky. Ara Karabed z arménskej ortodoxnej cirkvi považuje pocit, že kresťania boli preferovaní, za fikciu: AUDIO: „V istom zmysle Saddám chránil kresťanov, ale keď sa niekto proti nemu postavil, bolo jedno, či je kresťan, šiít alebo sunnita. Zabil ho alebo ho dal do väzenia. Viete, správal sa zle ku všetkým“. Treba navyše poznamenať, že politika Husajnovho režimu voči kresťanom sa menila. Ich postavenie sa zhoršilo po prvej vojne v Perzskom zálive v roku 1991. Vtedy chcela vládna strana Baas odviesť pozornosť od vlastného ideologického krachu, takže začala preferovať islam. Nastolila obdobie nútenej islamizácie obyvateľstva, ktoré sa citeľne dotklo práve kresťanov. Jeden z konkrétnych dôsledkov opisuje otec Jusif Tomas Mirkis, duchovný z bagdadského kostola, spravovaného rádom Dominikánov, a vydavateľ arabského časopisu pod názvom „Kresťanské myslenie“: AUDIO: „Ak niekto z kresťanských rodičov prestúpi na islam, z detí sa automaticky stávajú moslimovia, tento zákon zaviedla strana Baas“. Súčasťou tejto politiky bolo napríklad aj uprednostňovanie moslimov v kresťanských mestách, alebo to, že podľa inštrukcií strany Baas museli kresťanské deti povinne študovať Korán, ak bol v ich škole aspoň jeden moslimský študent. Podľa Mirkisa Husajn šikovne manipuloval s kresťanmi a často sa zámerne staval do pozície ich ochrancu. V posledných dvoch desaťročiach ale najmenej 200 000 kresťanov radšej emigrovalo, mnohí kvôli spomenutej islamizácii. Napriek tomu patria aj dnes k najvzdelanejším vrstvám spoločnosti. AUDIO: „Aj keď Bagdade tvoríme necelých 10 percent obyvateľstva, naši ľudia tvoria 35 až 40 percent celkového počtu inžinierov, lekárov a vzdelaných ľudí“. Otec Mirkis tvrdí, že kresťania boli proti terajšej vojne a sami seba považujú za dobrých občanov. Preto sú kritickí voči Američanom, ktorí síce zvrhli režim, ale zaviesť poriadok sa im nedarí. AUDIO: „Amerika vyhrala vojnu v Iraku, ale dokáže vyhrať mier? Uskutočnila inváziu do našej krajiny, to každý vidí, ale zatiaľ nedokázala nastoliť pokoj a získať dôveru obyvateľov“. Najvážnejšie obavy vyvolávajú v radoch irackých kresťanov šiítski moslimovia, ktorí majú blízke vzťahy so susedným Iránom, a ktorí sú v Iraku najpočetnejší. Za Husajnovho režimu boli utláčaní, teraz cítia príležitosť. Viacerí ich vodcovia by chceli zaviesť islamskú republiku po vzore Iránu. Netreba podčiarkovať, že taká alternatíva naháňa domácim kresťanom doslova hrôzu. Skončiť možno ale predsa len optimisticky. Spojenci totiž nemôžu pripustiť, aby po Husajnovom diktátorskom režime prišlo čosi podobné v bledomodrom. Inými slovami, zostanú v Iraku, kým nebudú zaručené práva všetkých menšín, vrátane kresťanskej.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...