Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 16. október 2008       10. jún 2003 USA: stále živá otázka irackých zbraní hromadného ničenia Peter Gabaľ Štyria kľúčoví predstavitelia americkej administratívy– vrátane samotného prezidenta Busha - sa v uplynulých dňoch vyjadrili k otázke zbraní hromadného ničenia v Iraku, ktoré sa zatiaľ stále nepodarilo fyzicky vypátrať. Odmietli podozrenia, že Spojené štáty zveličovali význam hrozby a znovu potvrdili presvedčenie o pravdivosti dôkazov, ktoré predkladali pred začiatkom vojny v Iraku. Americká tlač však hľadá slabé miesta v ich výrokoch a žiada jasnejšie dôkazy. Prečo – o tom hovorí Peter Gabaľ. Je to paradox – ale iba zdanlivý. Podľa prieskumov verejnej mienky sa v posledných týždňoch pred začiatkom vojny v Iraku väčšina verejnosti mnohých európskych krajín veľmi kriticky stavala k americkému ozbrojenému zásahu. Tento postoj sprevádzali pochybnosti, či skutočným dôvodom vojny sú zbrane hromadného ničenia a hrozba, ktorú pre svet predstavuje režim Saddáma Husajna. Väčšinu domáceho publika však americký prezident o dôvodoch útoku presvedčil. Dnes, tri mesiace po začiatku vojny, sa Európa otázkami dôkazov o irackých zbraniach zaoberá o poznanie menej, než americká tlač. A nie je to paradoxné, ale logické. Američania svojmu prezidentovi verili a chcú si byť istí, že im neklamal ani že nezneužil tajné služby. Aj keď nie bez výnimky, americká tlač a časť zákonodarcov tieto otázky naliehavo kladú. Bushova administratíva má dva dobré argumenty. Prvý hovorí, že Spojené štáty zničili diktátorský režim, ktorý utláčal vlastné obyvateľstvo a predstavoval hrozbu ak nie pre celý svet, tak aspoň pre najbližšie okolie. V druhom rade nikto nespochybňuje, že režim Saddáma Husajna v istom období skutočne vlastnil zbrane hromadného ničenia, dokonca ich použil, a to i proti vlastnému obyvateľstvu. A tým že nezdokladoval zničenie predmetných zbraní, iracký režim skutočne porušil povinnosti minuloročnej rezolúcie OSN. Za prezumpciu viny si Saddám Husajn vďaka svojmu spôsobu vládnutia samozrejme mohol sám a Biely dom iste nemal najmenší dôvod mu veriť. Americkú verejnosť – alebo aspoň jej časť - však samozrejme zaujíma, či táto nedôvera bola dostatočným dôvodom na nasadzovanie životov amerických vojakov za americké peniaze. Pretože – ako minulý týždeň pripomenul šéf zbrojných inšpektorov OSN Hans Blix: AUDIO: "Veľa vecí zostáva stále nevysvetlených. Nemôžeme však urobiť záver, že niečo existuje len preto, lebo to nie je vysvetlené." ...čo koniec–koncov nie je len americký problém. Jeden z najsilnejších spojencov amerického prezidenta, portugalský premiér Jose Manuel Durao Barroso, minulý piatok po stretnutí s Georgeom Bushom vyhlásil, že "pre históriu a pravdu" je dôležité vedieť, či mal iracký režim zakázané zbrane tesne pred vojnou. Hoci on sám verí americkému prezidentovi, ktorý zase vyjadril plnú dôveru v správy tajných služieb. O deň neskôr austrálsky premiér John Howard na zjazde svojej Liberálnej strany vysvetľoval, že sa poctivo držal spravodajských informácií zo Spojených štátov a Veľkej Británie, keď jeho vláda rozhodovala o podpore Austrálie pre zásah v Iraku. Ďalší deň - v nedeľu - sa k tejto téme ozvali hlasy amerického ministra zahraničných vecí Colina Powella a prezidentovej poradkyne pre otázky národnej bezpečnosti Condolleezy Riceovej. Podľa ich vyjadrení medzi spravodajskými službami panovala široká zhoda, že režim Saddáma Husajna vlastnil zakázané zbrane hromadného ničenia a že ich informáciám dôverujú. V pondelok v už opäť rozvírenej hladine samotný prezident Bush v Bielom dome musel odpovedať na novinársku otázku, či kvôli stále nenájdeným irackým zbraniam nie je v stávke dôveryhodnosť jeho vlády. Prezident znovu zopakoval, že je "absolútne presvedčený", že režim Saddáma Husajna mal pred svojím pádom program výroby zbraní hromadného ničenia. V ten istý deň minister obrany Donald Rumsfeld so svojou príslovečnou prostorekosťou novinárom povedal: AUDIO: "Nenašli sme ani Saddáma Husajna, ale nikto nepochybuje, že tam bol." Podľa Rumsfelda panovala v otázke irackých zbraní medzi všetkými spravodajskými agentúrami široká zhoda a obvinenia zo zneužitia alebo manipulovania ich údajov minister odmietol ako falošné. Minister zahraničných vecí Colin Powell, ktorý 5. februára osobne presviedčal Bezpečnostnú radu OSN o potrebe zásahu proti Iraku napríklad satelitnými snímkami a nahrávkami údajných odpočutých rozhovorov medzi rôznymi irackými predstaviteľmi, si takisto stojí za svojimi výrokmi: AUDIO: "Pokiaľ ide o zbrane hromadného ničenia v Iraku, plne dôverujeme informáciám, ktoré sme predkladali svetu v posledných rokoch. Som hlboko presvedčený o vyjadreniach, ktoré som predniesol 5. februára." Na podporu svojich tvrdení Powell pripomenul nedávny objav dvoch pojazdných laboratórií na území Iraku: AUDIO: "Mobilné biologické laboratóriá, ktoré boli nedávno objavené, podľa našej mienky, podľa najlepšieho vedomia našich spravodajských analytikov, nemali iný účel, než slúžiť ako zariadenie pre vývoj biologických zbraní." Ani tento objav však nie je všeobecne prijímaný ako rukolapný dôkaz amerických tvrdení - ako niečo, čo je síce dosť dobre možné, ale nie bezvýhradne isté. Prinajmenšom časť amerických médií si všíma každý náznak rozporu vo vyjadreniach vládnych predstaviteľov. Oproti stavu pred troma mesiacmi sú nemilosrdnejšie o fakt, že dnes už vláda nemôže nedostatok konkrétnosti ospravedlňovať obavami z odkrytia svojich spravodajských zdrojov v Iraku, ktorý je pod kontrolou spojeneckých síl.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...