Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       11. jún 2003 Spojené štáty radikálne zmenia štruktúru svojich vojenských základní vo svete Jeffrey Donovan & Peter Gabaľ Pred niekoľkými týždňami, takmer bezprostredne po skončení veľkých bojov v Iraku, oznámili Spojené štáty rozhodnutie v krátkom čase stiahnuť svoje jednotky zo základní v Saudskej Arábii. Odchod z územia dlhodobého amerického spojenca na Blízkom východe, ktoré bude mať tento na región viacero vážnych dopadov, je však len predzvesťou oveľa väčších presunov amerických vojenských síl v zahraničí. O ďalšie podrobnosti sa zaujímal korešpondent Slobodnej Európy Jeffrey Donovan, do vysielania ich spracoval Peter Gabaľ. Americké vojenské jednotky v zahraničí podstúpia najväčšie sťahovania od začiatku studenej vojny. Plán bol po prvý raz oznámený tento týždeň v denníku Washington Post. Podľa neho uvažované stiahnutie amerických vojakov z demilitarizovanej zóny medzi Severnou a Južnou Kóreou a ich prebiehajúci odchod zo Saudskej Arábie sú len prvými krokmi ambiciózneho projektu, ktorý má väčšinu doterajších amerických stálych základní v zahraničí nahradiť desiatkami menších jednotiek rýchleho zásahu po celom svete. Podľa tvorcu tohto plánu, sekčného šéfa na ministerstve obrany Andyho Hoehna, sa po zániku sovietskej hrozby musí americká stratégia prispôsobiť novým výzvam terorizmu a existencie nepriateľských štátov, ktoré vlastnia zbrane hromadného ničenia. Bezpečnostný analytik washingtonského Brookingsovho inštitútu Peter Singer úvahu Pentagonu vysvetľuje takto: AUDIO: "Doteraz máme štruktúru vojenských základní, ktorá odráža priority Studenej vojny. A to iste nie je v záujme národnej bezpečnosti Spojených štátov, ani to neodráža žiadnu stratégiu. Takže má zmysel popresúvať niektoré z týchto jednotiek, umiestniť ich do oblastí, kde sú potrebnejšie; vziať ich odtiaľ, kde voči nim panuje odpor, kde sú nepopulárne alebo kde nie sú schopné viesť výcvik." Plán počíta s množstvom stredísk v rôznych častiach sveta, opierajúc sa o územia buď samotných Spojených štátov, ako je napríklad tichomorský ostrov Guam, alebo územia najpevnejších amerických spojencov, akými sú Veľká Británia alebo Japonsko. Zaniknú tradičné veľké základne v Saudskej Arábii, ale aj Turecku, Nemecku a inde, a nahradia ich desiatky menších "predsunutých operačných základní" vo východnej a južnej Európe, na Blízkom východe, v Afrike a Ázii. Zabezpečované by boli malými podpornými jednotkami. Tie by mali mať funkciu – okrídlene povedané – plávajúcich lotosových kvetov, ktoré by sa presúvali podľa momentálnych potrieb operačných základní. Medzi kľúčové zmeny podľa tohto plánu bude patriť veľmi významné zníženie počtu amerických vojakov, dlhodobo umiestnených v Nemecku, kde ich je až okolo 70.000. Podľa armádnych predstaviteľov sa tu ich výcvik kvôli ekologickým a iným obmedzeniam stáva nemožným. Hoci nemecký Stuttgart zostane sídlom Európskeho velenia amerických síl, drvivá väčšina jednotiek sa presunie do Poľska, Rumunska a Bulharska, kde majú byť menej prísne obmedzenia vojenského výcviku ako v Nemecku. Vzhľadom na kritické názory Nemecka a Turecka k americkému zásahu v Iraku sa však samozrejme núka otázka, či odchod amerických vojakov nemá byť trestom za ich opozičný postoj. Tvrdeniu amerických predstaviteľov, že ide o čisto strategické úvahy, verí aj analytik Peter Singer. Zároveň však pripomína starú pravdu že každá minca má dve strany. AUDIO: "Vždy je v tom politika. V každej chvíli. Tvrdiť niečo iné by podľa mňa bolo scestné. Vždy pritom ide o politiku. No nemusí to byť len tak, že možné stiahnutie sa z Nemecka je spôsob, ako mu ukázať svoju nevôľu, ale tiež tak, že sa rozhodlo o presunutí niektorých týchto jednotiek do krajín, ktoré sú novými spojencami Spojených štátov. A že je to jeden zo spôsobov, ako ich oceniť." S týmto názorom súhlasí aj Janusz Bugajski, ktorý sa vo washingtonskom Centre pre strategické a medzinárodné štúdie špecializuje na východnú Európu. Podľa neho sa noví spojenci veľmi dobre osvedčili počas zásahov v Iraku a Afganistane, a vo vojne proti terorizmu vôbec, čo chcú Spojené štáty svojim spojencom oplatiť. Podľa Bugajského ale zostáva v amerických plánoch veľa otázok nejasných: AUDIO: "Otázkou tiež je, nakoľko je to účinné. Inými slovami, ako budú tieto jednotky využívané? Čo bude ich funkciou? Budú tam len cvičiť? Budú spolupôsobiť s ich poľskými alebo inými partnermi? Budú tam s nejakým osobitným poslaním?" Do istej miery otvorené otázky súvisia aj s už spomenutými pojmami popularity, trestu či ocenenia. V niektorých krajinách, kde doteraz sídlili americké základne alebo pôsobili silné jednotky, ich nevítali všetci, čo sa v súvislosti s vojnou v Iraku prejavilo napríklad v práve v Nemecku alebo Turecku. Odporcom amerických vojenských základní sa ich odchodom uľaví. Zároveň však tým odídu vlastne i tisícky zákazníkov a konzumentov a sťahovanie bude mať celkom nepochybný neblahý ekonomický dopad v okolí doterajších základní. Spomínaná odmena pre nových spojencov tak samozrejme nemá len charakter morálneho ocenenia, ale aj nových hospodárskych príležitostí a prínosov. Peter Singer v tej súvislosti ale upozorňuje na ďalšie riziko: Pentagon podľa všetkého neplánuje opustiť novovytvorené základne v strednej Ázii. Uzbecké, tadžické a kirgizské základne, vybudované v súvislosti so zásahom v Afganistane pred dvoma rokmi, by sa mali naopak vylepšiť a rozšíriť. Peter Singer z Brookingsovho inštitútu vo všeobecnosti s novými plánmi ministerstva obrany súhlasí. No varuje, že oproti chvályhodnému udržiavaniu stability a mieru by mohol vo verejnej mienke prevážiť názor o pokrytectve Spojených štátov kvôli spojenectvám s autoritárskymi režimami: AUDIO: "V ideálnom prípade chcete smerovať radšej do demokracií, než k autoritárskym vládam. Pretože ak niekam umiestnite americké sily, je to akási známka uznania legitimity tamojšej vlády." Podľa novín Wall Street Journal by malé americké základne mali vyrásť v oblasti Kaukazu – zrejme v Azerbajdžane, a tiež v africkom Maroku, Alžírsku, Tunisku, Senegale, Ghane, Mali a Keni. Podľa predstaviteľov Pentagonu sa však plány budú postupne dotvárať v nasledujúcich mesiacoch a realizovať sa začnú asi v priebehu roka.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...