|
|
| |
|
Dnes je pondelok, 13. október 2008 |

|
|

|
13. jún 2003
|
Protesty v Iráne pokračujú
|
Daniel Raus
|
V iránskom hlavnom meste pokračujú protesty študentov, ku ktorým sa pridali tisícky ľudí. Žiadajú zmenu režimu, ovládaného islamskými duchovnými. Experti sú skôr skeptickí, čo sa týka reálnych výsledkov protestov. Poznamenávajú však, že podstatne väčšie demonštrácie možno ešte len prídu.
Ešte pred časom sa prirovnával iránsky prezident Muhamad Chatámí k prvému a poslednému sovietskemu prezidentovi Michailovi Gorbačovovi. Reformisti dúfali, že práve tento muž môže dať priestor zmenám v celej spoločnosti a privodiť pád fundamentalistického režimu.
Teraz – po šiestich rokoch márneho čakania - sa atmosféra zmenila. Reformisti už nedúfajú, že Chatámí bude mužom zmeny. Najnovšie demonštrácie študentov sa preto obrátili aj proti nemu.
Demonštrácie pokračujú aj dnes, aj keď v menšom počte. Podľa pozorovateľov je dôležité, či sa prenesú aj do iných miest. Zatiaľ totiž prebieha všetko iba v Teheráne. Pre islamský režim ale predstavujú demonštrácie relatívne malé nebezpečenstvo – stačí vyvolať bitky s fanatickými zástancami tvrdej línie a dať príslušné rozkazy poriadkovým silám.
Najvyšší duchovný vodca ajatoláh Chameneí a faktický predstaviteľ iránskej diktatúry vystúpil napriek tomu relatívne ostro proti organizátorom protestov, z ktorých obvinil (koho iného?) Ameriku:
AUDIO: „Američania sa pokúšajú nastoliť globálnu diktatúru, ale netušia, že národy, milujúce slobodu, odmietnu túto diktatúru, stojacu na bajonetoch a zbraniach. Žiadny národ sveta, ktorý je slobodný a rozhodný, neprijme diktatúru, ani diktatúru vo svojej krajine“.
Pozoruhodné ale je, že protesty vznikli celkom spontánne. V skutočnosti neexistuje ich jasná príčina. Azda najviac sa dávajú do súvisu s nadchádzajúcim výročím drastického potlačenia protestov v roku 1999. Ajatoláh Chameneí každopádne varoval mládež, aby sa na ničom nezúčastňovala:
AUDIO: „Odporúčam mládeži, aby sa nezapájala do pokusov niektorých ľudí vyvolať nepokoje“.
Heslá na demonštráciách nadobudli novú razanciu. Jedným z nich je „smrť diktátorom“, iným dokonca „smrť Chamenímu“. Také čosi zatiaľ Teherán nevidel.
Postojom Spojených štátov je jednoznačná podpora požiadaviek študentov. Vyjadril ju hovorca ministerstva zahraničných vecí Richard Boucher :
AUDIO: „Dúfame, že obyvatelia Iránu pozdvihnú hlas, že ich volanie po demokracii a vláde zákona bude vypočuté a zmení Irán na zdroj stability v oblasti“.
Irán leží medzi Afganistanom a Irakom, teda dvoma krajinami, v ktorých spojenci zasiahli proti diktátorským režimom po teroristických útokoch na New York a Washington. Viaceré exilové organizácie teda dúfajú, že by sa mohol stať ďalšou krajinou, ktorej režim padne za účasti spojeneckých vojakov. Teherán je totiž na americkom zozname najnebezpečnejších krajín. Dôvody sú momentálne tri: podpora terorizmu, snaha získať jadrovú zbraň a zasahovanie do krehkej situácie v Iraku.
Predstavitelia vo Washingtone majú ale trocha inú predstavu. Dúfajú, že zmena príde zvnútra. 70 percent populácie nemá ani 30 rokov, tvorí teda mladú generáciu, ktorá by mala chcieť zmenu. Napriek tomu, že aj v tejto generácii panuje pomerne silný nacionalizmus a stará garda v nej má množstvo prívržencov.
Voľby opakovane ukázali, že obyvatelia Iránu zmenu chcú. Proti armáde a súdom, ktoré drží v rukách stará garda, sú však volebné lístky slabé. Isté je, že zmena v tejto krajine raz príde, aj keby terajšie protesty lavínu nespustili.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|