Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       16. jún 2003 Režim iránskych ajatoláhov obviňuje Spojené štáty Miroslav Neoveský K pokračujúcim protestným demonštráciám iránskych študentov a k reakciám očividne stále nervóznejšieho režimu iránskych ajatoláhov, obviňujúceho Spojené štáty z podnecovania protestov, pripravil príspevok Miroslav Neoveský. Zatiaľ čo iránski študenti pokračujú v protestoch, protiakcie takzvaných „pomocníkov Strany Boha“ – Ansar Hezbollah, možno povedať ozbrojených milícii klerikov, sú stále brutálnejšie. A to napriek tomu, že ich vodcu Saída Asgara, po brutálnom zásahu jeho „pomocníkov“ proti študentom v internátoch v piatok v noci, polícia v sobotu zatkla v snahe upokojiť situáciu. K študentom sa totiž pridala aj širšia verejnosť a to nielen v Teheráne, ale aj v ďalších mestách ako Isfahan, Širaz a Ahvaz. V sobotu vydal Biely dom vyhlásenie, v ktorom vyslovil „hlboké znepokojenie nad použitím násilia proti študentom, pokojne prejavujúcich svoje politické názory.“ V nedeľu potom prezident George Bush v rozhovore s novinármi v rodinnom letnom sídle v Kennebunkporte, v štáte Maine, k situácii povedal: AUDIO „Je to začiatok toho, že ľudia sa začínajú vyslovovať za slobodný Irán a myslím si, že to je pozitívne.“ V odpovedi na postoj oficiálneho Washingtonu tak iránski reformisti, ako aj konzervatívni klerikáli zomkli rady. Teheránske ministerstvo zahraničných vecí vydalo včera vyhlásenie, v ktorom obvinili Spojené štáty „pre flagrantné zasahovanie do vnútorných záležitostí Iránu“. Proreformný predseda parlamentu Mehdi Charrubi označil reakcie Washingtonu za „hanebné“ a povedal, že iránski predstavitelia „sa jednotne postavia nepriateľovi“ napriek ich názorovým rozdielom na vnútropolitické otázky. Iránske ministerstvo zahraničných vecí odoslalo do Washingtonu oficiálnu protestnú nótu. Podľa mienky expertov a západných diplomatov vyrastal súčasný protest na domácom, iránskom poli a je prejavom nielen odporu proti konzervatívnym klerikom, ale tiež frustrácie nad veľmi pomalým tempom reforiem zo strany vlády prezidenta Chattámiho. Na tento rozdiel medzi súčasnými demonštráciami a tými v roku 1999, upozorňuje aj profesor teheránskej univerzity Sadegh Zibakalam , ktorý už v piatok perzskej redakcii našej rozhlasovej stanice povedal: AUDIO „Je to zmes spoločenského a politického protestu. Avšak tieto demonštrácie a ich rozsah je oveľa menší, menej významný a obmedzenejší, než ako ho ukazujú v zahraničí.“ Oproti tomu iní experti, ako napríklad profesor Centra iránskych štúdií na univerzite v Durhame vo Veľkej Británii Anoush Ehteshami, mienia, že význam súčasných študentských protestov je veľký a bude sa ešte zvyšovať s približujúcim sa výročím brutálneho potlačenia študentských nepokojov 9. júla 1999. Cez víkend došlo v Iráne aj k tvrdému zásahu proti intelektuálom. Rozhorčené vyhlásenie, podpísané vyše 250-timi osobnosťami iránskej inteligencie, profesormi a novinármi, bolo uverejnené na webovej stránke tlačovej agentúry iránskych študentov. Vo vyhlásení signatári varujú režim, že jeho moc vychádza z ľudu a že minulosť nerozhoduje o súčasnosti. Okrem iného sa vo vyhlásení doslova uvádza, že „jedinci, ktorí konajú ako keby mali božskú a absolútnu moc, sa dopúšťajú kacírstva voči Bohu“. Inými slovami vyhlásenie iránskych intelektuálov, ktorí vystúpili na ochranu študentov naznačuje, že je spochybnená samotná legitímnosť režimu. Potvrdil to aj priebeh demonštrácií v noci z nedele na pondelok, keď demonštranti prevolávaním hesiel požadovali nielen prepustenie politických väzňov, ale dokonca aj rezignáciu prezidenta Chatámiho. Pri zrážkach s políciou a takzvanými „pomocníkmi Strany Boha“ zadržali vyše 30 ľudí. Korešpondent našej rozhlasovej stanice hovoril v Teheráne s jednou svedkyňou nočných zrážok: AUDIO „Minulá noc bola mimoriadne hlučná. Demonštrácie pokračovali až do jednej do rána. Bola tam aj polícia, bili ľudí tak, akoby ich chceli ubiť k smrti.“ V tejto súvislosti niektorí experti a politickí pozorovatelia poukazujú na to, že vyhovieť požiadavkám demonštrantov je jediným prostriedkom, ktorým si režim môže ako-tak zaistiť svoje prežitie.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...