Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       17. jún 2003 EÚ nechce zatvárať oči pred tým, čo sa deje vo svete Peter Gabaľ Už nič nebráni tomu, aby sa o necelý rok Slovensko stalo členom Európskej únie. Zo dňa na deň aktuálnejšou sa tak stáva otázka, do akého spoločenstva krajina vstúpi. O dôležitých otázkach podoby únie bude koncom tohto týždňa rokovať jej summit v gréckom Solúne. Medzi kľúčové otázky jeho programu tentoraz budú patriť aj zahraničná a bezpečnostná politika. Konkurencia, dane, poplatky, dotácie, zamestnanosť, predpisy, podpora projektov, voľný pohyb - to sú veci, ktoré celkom pochopiteľne prednostne zaujímajú každého človeka v takom dôležitom okamihu, ako je príprava na vstup do Európskej únie. Témy spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky sa tak môžu občanom javiť ako zdanlivo vzdialené otázky. Ale pravý opak je pravdou: v globálnom svete nie je jedno, čo sa kde deje a ako to ovplyvní i náš život – počnúc možnosťami odbytu a končiac otázkami bezpečnosti. Európska únia dlho túto pravdu uznávala len na papieri, keď jej predstavitelia volali po lepšej a hlbšej koordinácii zahraničnej a bezpečnostnej politiky, či po vytvorení vlastných ozbrojených zborov, no neboli schopní účinne presadzovať tieto idey do praxe. Zdá sa ale, že sa čosi mení. Na úniu pôsobia dve protichodné sily: jednak hrozba terorizmu a zbraní hromadného ničenia v rukách zločinných režimov, na druhej strane sila Spojených štátov, zjednávajúcich si poriadok vo vlastnej réžii. Pripomeňme, že minulý týždeň Európska únia rozhodla o nasadení svojich síl v Afrike, aby oddelila bojujúce strany v Kongu a poskytla bezpečie utečencom. Hodnotiť túto akciu je síce ešte krajne predčasné, ale iste je to krok správnym smerom. A v ňom chce Európska únia pokračovať i na svojom summite v gréckom Solúne, ktorý sa začne vo štvrtok. Okrem iného tu má – i s budúcimi členmi – prerokovať bezpečnostnú stratégiu, v ktorej zaujme postoj k hlavným výzvam súčasného sveta. Dokument predloží vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničnú politiku Javier Solana. Obsah svojho návrhu popísal takto: AUDIO: "Tento dokument uznáva, že Európska únia s 25 členmi a 450imi miliónmi ľudí, ktorí produkujú štvrtinu svetového HDP, nemôže zatvárať oči pred tým, čo sa deje vo svete. Takže musí byť významným globálnym hráčom." Spomenuté posuny naznačilo i včerajšie rokovanie ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu. Európska únia tu vyzvala Irán, aby naliehavo a bezpodmienečne podpísal dodatkový protokol k Zmluve o nešírení jadrových zbraní, a umožnil tak Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu kontrolovať jeho jadrové zariadenia. Zároveň s touto výzvou Solana ministrom predložil zásady akčného programu boja proti šíreniu zbraní hromadného ničenia. Únia sa zjavne snaží odkláňať od doterajšieho alibizmu voči dianiu mimo svojich hraníc. Javier Solana pritom ale zdôrazňuje dodržiavanie a posilňovanie princípu kolektívneho úsilia a mandátu OSN. AUDIO: "Problém šírenia zbraní hromadného ničenia si vyžaduje posilnenie príslušných režimov, žiada si dohody, ktoré sa budú dodržiavať, žiada si veľmi veľa vecí. Neviem, prečo máme priamo prikročiť k vojenskej akcii. Nepohybujeme sa v tejto schéme. My sa pokúšame riešiť problémy bez nutnosti použitia sily, ktorá je až tým posledným prostriedkom." Zmienky o potrebe širokej medzinárodnej zhody pri riešení kríz vo svete - a o vyhýbaní sa vojenským zásahom – by sa na prvý pohľad dali chápať ako isté vymedzovanie sa voči súčasnej zahraničnej politike Spojených štátov. No Európska únia sa v skutočnosti Amerike skôr približuje. Už tým, že sa nezaoberá len sama sebou, ale aj horúcimi výzvami 21. storočia. Čo napokon dokumentujú ďalšie slová Javiera Solanu, ktorý tiež dodal: AUDIO: "Ale je veľmi dôležité, že my, Európska únia, robíme z problému šírenia zbraní hromadného ničenia prioritu našej agendy. A robíme, to, pretože sme vyhodnotili riziká. Je tu veľa krajín, ktoré sa teraz zaoberajú týmto problémom. Lenže to nie je problém krajiny A, krajiny B, alebo krajiny C, ale je to problém všetkých krajín, ktoré nemajú takéto zbrane, ani nemajú v úmysle ich používať." V uplynulých dňoch sa Európska únia prijatými vyhláseniami a pripravenými dokumentmi na dosah priblížila k možnosti stať sa skutočnou veľmocou. Otázkou samozrejme zostáva, či šéfovia vlád a štátov túto výzvu koncom týždňa príjmu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...