|
|
| |
|
Dnes je streda, 23. júl 2008 |

|
|

|
19. jún 2003
|
USA: Boj proti terorizmu a občianske slobody
|
Andrew Tully, Anna Rausová
|
Od teroristických útokov na Spojené štáty v septembri 2001 zaviedla americká vláda pomerne radikálne pravidlá pre zatýkanie a zadržiavanie podozrivých teroristov. Dôvodom je urobiť všetko preto, aby sa predišlo podobným teroristickým akciám. Ozývajú sa však kritické hlasy, že vláda zašla v opatreniach príliš ďaleko, inými slovami, že obetuje občianske slobody v záujme národnej bezpečnosti. O podrobnosti týchto opatrení a o reakcie na ne sa zaujímal korešpondent Slobodnej Európy vo Washingtone Andrew Tully. Informácie má Anna Rausová.
Od septembrových útokov v roku 2001, ktoré otriasli celým svetom, rozhodli najrôznejšie americké súdy vždy v prospech prísnych opatrení americkej administratívy, motivovanej bojom proti terorizmu. Posledným v sérii takýchto rozhodnutí je utorkový verdikt federálneho odvolacieho súdu vo Washingtone. Podľa neho má vláda právo nezverejniť totožnosť asi 1200 osôb, zadržaných v súvislosti so septembrovými útokmi. Federálni sudcovia tak zvrátili rozhodnutie nižšieho súdu, podľa ktorého by mala verejnosť vedieť čo najviac o zadržaných, aby sa predišlo prípadnému porušeniu ich práv zo strany vlády.
V centre sporu je neľahká otázka: je lepšie, aby verejnosť vedela o podozrivých čo najviac, aby mohla kontrolovať vládu, či s nimi zaobchádza prijateľne, alebo, ako tvrdia vládni úradníci, o podozrivých je najlepšie zverejniť čo najmenej informácií, aby teroristi nevedeli o stave vyšetrovania teroristických aktivít.
Na túto otázku existujú celkom protichodné názory, o ktorých sa v americkej spoločnosti diskutuje. Paul Rosenzweig, odborník na právne záležitosti z nezávislého washingtonského centra Heritage Foundation si zastáva najnovší verdikt federálneho súdu, teroristické organizácie sa totiž nesmú dozvedieť podrobnosti vyšetrovaní:
AUDIO: „V tomto prípade si myslím, že súdu sa podarilo rozhodnúť správne. Riziko vyzradenia je príliš veľké“.
Zároveň pripomína históriu, ktorá ukazuje, že v otázkach národnej bezpečnosti sa americké súdnictvo zvykne skloniť pred výkonnou mocou, teda Bielym domom. Dôvodom je to, že národná obrana je doménou úradu prezidenta, ktorý najlepšie vie o hrozbách pre krajinu. Je málo pravdepodobné, že by americké súdy túto prax zmenili:
AUDIO: Súdy sa vždy priklonia k výkonnej moci vo vojnových časoch. Nie sú servilné, ale sú príliš opatrné, aby nahradili vlastným úsudkom názor výkonnej moci“.
Tradícia však nemusí byť dôvodom, aby mala vláda vždy „zelenú“. Najnovší verdikt súdu v tejto otázke je dôkazom, že americké súdnictvo si neplní svoje povinnosti v období ohrozenej národnej bezpečnosti, tvrdí pre zmenu Jamie Fellnerová z organizácie Human Rights Watch:
AUDIO: „Toto nie je nebezprecedentné. Vždy v období ohrozenej národnej bezpečnosti sa súdy správajú nesprávne“.
Znepokojenie vyjadruje aj Thomas Carothers z washingtonskej organizácie Carnegie Endowment for International Peace, ktorý upozorňuje na bezmocnosť zadržaných, ktorých nemôže nikto obhajovať:
AUDIO: Väčšina Američanov necíti, že by ich tieto opatrenia nejak ovplyvnili. Je to iba malá skupina ľudí, ktorí nemajú významnejší politický hlas v spoločnosti. Takže je to nebezpečná situácia“.
V americkej spoločnosti zaznievajú tiež hlasy, že ľudia by sa nemali znepokojovať kvôli sprísňujúcim sa pravidlám pre prisťahovalcov a návštevníkov z cudziny, lebo podobné pravidlá existujú v Európe, dokonca aj v tých najstarších a najliberálnejších demokraciách sú ešte prísnejšie. Carothers však namieta, že sprísňovanie opatrení voči ľuďom, prichádzajúcim na americkú pôdu je v rozpore s otvorenosťou, charakteristickou pre americkú spoločnosť:
AUDIO: „Európske systémy sú oveľa krutejšie v istom zmysle než v Spojených štátoch, ale práve preto že nie sme takí istí, je Amerika Amerikou“.
Je isté, že diskusia o občianskych slobodách v rámci boja proti terorizmu bude v Amerike pokračovať. Zdá sa, že obe strany majú v niečom pravdu, zladiť ich nie je jednoduché. Ideálnym riešením by bolo skoncovanie s terorizmom, to je však ale hudba budúcnosti, možno veľmi vzdialenej.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|