Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 13. október 2008       24. jún 2003 Najvyšší súd USA rozhodoval o pozitívnej diskriminácii Daniel Raus Jednou z otázok, o ktorých sa v Spojených štátoch dlhodobo diskutuje, je takzvaná pozitívna diskriminácia. Podľa nej majú menšiny určité výhody z historických alebo sociálnych dôvodov. Azda najdiskutovanejšou oblasťou je školstvo, predovšetkým prijímanie študentov. Práve v tejto oblasti urobil včera Najvyšší súd dve podstatné rozhodnutia. Pozitívna diskriminácia môže zostať zachovaná, ale musí mať rozumné medze. Aj tak by sa dali interpretovať dve rozhodnutia Najvyššieho súdu Spojených štátov, týkajúce sa právnickej fakulty Michiganskej univerzity. Na tejto univerzite totiž tvrdia, že rasová rôznosť je v záujme štátu aj samotného učebného procesu, a preto zvýhodňujú černošských, hispánskych či indiánskych študentov. Jeden zo zástancov takéhoto prístupu na univerzite John Payton hovorí o takzvanom „kritickom množstve“ menšinových študentov: AUDIO: „Kritické množstvo je vtedy, keď máte dostatok určitých študentov, aby cítili slobodu konať ako individiality“. Koľko je ale kritické množstvo v číslach? Aj to univerzita naznačila, keď vyvinula systém, ktorý zabezpečoval 10 až 17 percent študentov z menšín. Ako teda reagovalo 9 sudcov Najvyššieho súdu? V jednom prípade podporili program univerzity tesným rozdielom hlasov (5:4). To znamená, že pôvod študentov sa môže brať do úvahy. V druhom prípade naopak zmietli zo stola (pomerom hlasov 6:3) iný program tej istej univerzity, v ktorom dostávali pri prijímaní na bakalárske štúdium menšinoví študenti automaticky 20 bodov (zo 150). Jedným zo sudcov, ktorí takéto praktiky kritizovali, bol Anthony Kennedy: AUDIO: „Keď sa pozerám na váš program, zdá sa mi, že to sú kvóty v bledomodrom“. Dodajme, že kvóty sú v Spojených štátoch už 25 rokov zakázané. V roku 1978 totiž Najvyšší súd rozhodol, že sú protiústavné – aj vtedy ale umožnil brať do úvahy rasu a pôvod uchádzačov. Opačný názor, ako sudca Kennedy, mala sudkyňa Ruth Ginsburgová, ktorá tvrdila, že menšinám je potrebné uľahčiť život, tak ako za jej čias dostávali prednosť ženy: AUDIO: „Pretože patria k menšine. Napríklad za mojich študentských čias to boli ženy“. Šalamúnske rozhodnutie Najvyššieho súdu teda fakticky zachováva terajší stav. Na čo ale mnohí pozorovatelia poukazujú, je pomer hlasov v kľúčovom, prvom rozhodovaní, teda 5:4. Stačil jeden hlas a všetko bolo inakšie. To podčiarkuje porfesor histórie z washingtonskej univerzity Leo Ribuffo: AUDIO: „Nezdá sa mi to až také závažné. Keby sa našiel ešte jeden hlas proti pozitívnej diskriminácii, vtedy by z toho bola veľká správa“. A Mark Tushnet, profesor z georgetownskej univerzity, ktorý prednáša ústavné právo, vysvetľuje, prečo by v takom prípade nasledovala, ako sa hovorí, trma-vrma: AUDIO: „Toto rozhodnutie zabránilo kroku späť. Ak by súd rozhodol opačne, potom by sa muselo zmeniť množstvo podobných programov“. Netreba dodávať, že dosah rozhodnutí Najvyššieho súdu bude ďalekosiahly. Je to precedens, ktorý možno vydrží ďalšie štvrťstoročie a prekročí akademickú pôdu univerzít. Zoberú ho totiž do úvahy federálne úrady, miestne vlády a možno aj súkromní podnikatelia či armáda. Signál je ale zrejmý: súčasný stav sa zachová.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...