|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|

|
30. jún 2003
|
Izrael: prímerie teroristov - prestávka v boji
|
Ivan Štulajter
|
Bez veľkej publicity sa počas víkendu na Blízkom východe uskutočnili dvojstranné rozhovory medzi poradkyňou amerického prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezzou Riceovou a predstaviteľmi Izraela a palestínskej samosprávy. Téma debát bola jasná - presadenie mierového plánu. O výsledku rokovaní sa však dozvedáme len nepriamo: Palestínske teroristické organizácie vyhlásili prímerie a Izrael sa stiahol zo severu pásma Gaza.
Na prvý pohľad to môže vyzerať nádejne. Palestínske extrémistické organizácie Hamas, Islamský džihád a hnutie Fatah palestínskeho prezidenta Jásira Arafata, vrátane jeho ozbrojeného krídla Brigády mučeníkov al-Aksá, vyhlásili trojmesačné prímerie. Izrael zas dnes ráno odstránil zátarasy z hlavnej cesty zo severojužného dopravného koridoru v pásme Gaza a stiahol svojich vojakov zo severu tejto oblasti. Palestínci sa tak po dvoch rokoch môžu v Gaze pohybovať bez obmedzenia. Bezpečnosť na dopravnej tepne bude zabezpečovať palestínska polícia. Ďalším krokom na ceste k mieru by malo byť stiahnutie izraelskej armády z Betlehema.
Trojmesačné prímerie palestínskych teroristov označil Biely dom za krok správnym smerom. Zároveň však dodal, že palestínska vláda musí rozložiť teroristickú infraštruktúru. V súvislosti s blízkovýchodnou návštevou poradkyne amerického prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezzy Riceovej Biely dom informoval, že prezident Bush osobne pozval palestínskeho premiéra Mahmúda Abbása na návštevu Washingtonu. Dátum schôdzky však ešte nebol stanovený.
Prímerie, vyhlásené teroristami, je však podmienečné. Hovorca Hamasu Abdel-Aziz Rantisi včera uviedol, že ak Izrael nezastaví útoky proti Palestínčanom, Hamas a Islamský džihád ho budú považovať za agresora a náležite odpovedia. No nielen týmto vyhlásením sa prímerie problematizuje. Hovorca Hamasu totiž vyrukoval s ďalšími podmienkami:
Audio: „Po prvé, všetci zatknutí Palestínčania by mali byť prepustení. Po druhé, akékoľvek prejavy agresie by mali byť zastavené – okupácia, atentáty, masakre, demolácia domov, či obkľučovanie Jásira Arafata. Agresia proti Palestínčanom by mala byť ukončená.“
Palestínsky premiér Mahmúd Abbás dohodu radikálov privítal so slovami, že úspech mierového plánu, ktorý počíta so vznikom samostatného palestínskeho štátu v roku 2005, závisí na úsilí oboch znepriatelených strán plniť záväzky. Lenže už krátko po vyhlásení podmienečného prímeria opäť prehovorili zbrane. V nedeľu večer, neďaleko mesta Hebron, skupina Palestínčanov začala streľbu na izraelských vojakov.
Na druhej strane je málo pravdepodobné, že by Izrael iba kvôli hmlistej vidine mieru prepustil na slobodu zatknutých palestínskych teroristov, riskujúc tak, že tí zaútočia na neho znova. V dejinách palestínsko-izraelského konfliktu boli totiž prímeria len prestávkami v krvavom boji.
Na kontroverznosť vyhláseného prímeria dnes poukázal v Jeruzaleme izraelský minister zahraničných vecí Silvan Šalom:
Audio: „Dohoda o prímerí bola dosiahnutá medzi palestínskou vládou a teroristickými organizáciami. My nie sme partnermi tejto dohody. Stále požadujeme, aby palestínska vláda zničila teroristickú infraštruktúru, skonfiškovala ilegálne držané zbrane, aby zrušila tréningové tábory teroristov.“
Izraelská strana, vychádzajúc zo skúseností, považuje prímerie za úskok extrémistov, ktorí chcú nabrať sily pred ďalšími útokmi na Izrael. V posledných týždňoch ich totiž izraelská armáda dostala pod silný tlak.
Pod silný, akurát diplomatický tlak sa však dostal aj Izrael. Svedčia o tom jeho posledné vojenské ústupky v pásme Gaza, ako aj likvidácia nelegálne vystavaných židovských osád na územiach, ktoré podľa dávnych rozhodnutí OSN pripadli Palestínčanom. Tento tlak najmä zo strany Spojených štátov, ktoré „manažujú“ uskutočnenie takzvanej „cestovej mapy“, a pod ktorou sú podpísaní aj OSN, Európska únia a Rusko, má však svoje geopolitické limity. Západ nemôže Izrael ako svojho strategického spojenca na Blízkom východe poslať k vode. Inými slovami, nemôže ho tlačiť do situácie, kedy by krajina vo vzťahu k Palestínčanom ohrozila svoju vlastnú bezpečnosť, alebo ktorá by viedla k jej vnútropolitickému rozvratu, čo by bolo vlastne to isté.
Zdá sa, že prvoradou úlohou zahraničného tlaku je primeť Abbásovu vládu, aby začala podnikať rozhodné kroky na likvidáciu militantných buniek na svojom území. Dohoda o prímerí, ktorá je s najväčšou pravdepodobnosťou len prestávkou vo vojne, však patrí do úplne inej kategórie.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|