[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je pondelok, 8. september 2008


[poslat]    [tlac]   



30. jún 2003

OSN: Blix odchádza, ale nie potichu

Jaroslav Rozsíval / Charles Recknagel

Doterajší šéf zbrojných inšpektorov OSN Hans Blix dnes zložil svoju funkciu. Jeho zmluva so Svetovou organizáciou, ktorá ho zaväzovala k pátraniu po zbraniach hromadného ničenia na irackom území, totiž vypršala. Blix však neodchádza potichu - švédsky diplomat v posledných týždňoch nešetril kritikou politiky Washingtonu v prípade vojenského zásahu v Iraku.

Hans Blix toho v posledných dňoch nemal veľa na práci. Jeho experti, pátrajúci v Iraku po zbraniach hromadného ničenia, opustili Bagdad krátko pred vojenským zásahom spojencov v marci tohto roku a odvtedy sa tam nevrátili. Ako šéf tímu inšpektorov, známeho pod skratkou UNMOVIC, čelil však Blix počas výkonu svojej funkcie neustálemu tlaku verejnosti: tá očakávala rýchle a najmä pozitívne výsledky pátrania. Po minuloročnom obnovení zbrojných kontrol v Iraku vyvíjala však na Blixov tím ešte väčší tlak administratíva prezidenta Busha, ktorá spolu s britskou vládou Tonyho Blaira poukazovala predovšetkým na neochotu irackých úradov spolupracovať s OSN.

Po uskutočnení vojenského zásahu sa už Blixov tím do Iraku nevrátil – povojnová rezolúcia BR OSN dala Veľkej Británii a Spojeným štátom mandát spravovať celú krajinu a pátranie po irackých zakázaných zbraniach sa ocitlo v rukách amerických odborníkov. Nie je preto žiadnym prekvapením, že 74 ročný bývalý švédsky minister Blix sa neuchádzal o predĺženie svojho trojročného mandátu a rozhodol sa z New Yorku odísť. Blix však neodchádza potichu. Vo svojich posledných vyhláseniach kritizoval nielen časovú tieseň, v ktorej musel jeho tím pracovať, ale aj samotné okolnosti prerušenia pátrania: Na stretnutí s členmi nezávislého amerického Výboru pre zahraničné vzťahy Blix minulý týždeň vyhlásil:

Audio:„Vždy som bol presvedčený, že tri a pol mesiaca inšpekcií bolo pomerne málo času – najmä, keď teraz vidíme americkú vládu hovoriť: Pozrite sa, musíte mať trpezlivosť. Tieto veci potrebujú svoj čas.“

Blix narážal na doterajší negatívny výsledok pátrania amerických expertov a vojakov po zbraniach hromadného ničenia v Iraku, ktorých údajná prítomnosť na irackom území bola oficiálnym dôvodom pre vojenský zásah:

Audio:„Je to trochu záhadné, myslím tým, že môžete mať 100 percentnú istotu o existencii zbraní hromadného ničenia a nulovú istotu ohľadom toho, kde sa nachádzajú.“

Blix vždy požadoval od BR viacej času pre svojich inšpektorov, a to napriek tomu, že Londýn a Washington, hroziac vojenskou inváziou, trvali na úplnom a okamžitom odzbrojení Bagdadu s tvrdením, že iracký režim hľadané zbrane ukrýva. V marci t.r. sa diplomatická vojna skončila a Washington dal Saddámovi Husajnovi 48 hodín na odstúpenie z funkcie. Keďže Saddám tak neurobil, americko-britské jednotky zaútočili. Po dobytí Bagdadu začali koaličné jednotky okrem iného aj s pátraním po zakázaných zbraniach. Tie však doteraz nenašli.

S odchodom Hansa Blixa sa tak končí viac ako desať rokov trvajúce úsilie medzinárodného spoločenstva zlikvidovať hľadané iracké zbrane mierovými prostriedkami. Niet pritom pochýb, že Irak tieto zbrane svojho času vlastnil a dokonca aj použil. Samotné zbrojné kontroly sa začali už krátko po skončení vojny v Perzskom zálive v roku 1991 a neskôr sa k nim pridali aj ekonomické a obchodné sankcie, nehovoriac už o príležitostných britsko-amerických náletoch na iracké ciele. V roku 1998 však Irak zbrojných inšpektorov z krajiny vypovedal.

Expertka štokholmského mierového výskumného inštitútu Frida Kuhlau tvrdí, že zbrojní inšpektori čelili pri svojej práci trom základným prekážkam, ktoré fakticky znemožnili pokračovanie ich činnosti: Bol to nedostatok času, nedostatok spolupráce irackých úradov a nedostatočná dôvera tretích krajín. Zlyhanie dôvery však podľa Kuhlauovej otvára priestor pre nahradenie mierového odzbrojovania „tradičnejším“ riešením konfliktu – vojnou. Lenže, ako dodáva švédska expertka, napriek neúspechu zbrojných kontrol v Iraku, je tento postup overeným a účinným spôsobom boja proti šíreniu nebezpečných zbraní:

Audio:„Dúfam, že medzinárodné spoločenstvo nestratí dôveru v odzbrojenie kvôli tomu, že inšpektori nesplnili svoj mandát. Irak je podľa mňa individuálnym prípadom, ktorý neodráža širší záber problematiky odzbrojenia v prípade biologických a chemických zbraní.“

Dodajme, že na čele tímu inšpektorov UNMOVIC vystrieda Blixa vo funkcii Dimitri Perricos, ktorý doteraz pôsobil ako výkonný predseda tímu a pracoval aj ako jeden z vedúcich inšpekčných tímov počas ich práce v Iraku.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print