Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       4. júl 2003 Ukrajina: Reformy stoja Jaroslav Rozsíval / Valentinas Mitte Po vstupe do EÚ sa takmer 100 kilometrová slovensko-ukrajinská hranica stane zároveň vonkajšou hranicou únie. Napriek sprísneným kontrolám prebieha v tomto priestore čulý cestovný ruch. Pre doterajších obyvateľov únie je však Ukrajina veľkou neznámou – pre Slovákov nie. Pozrime sa teraz trocha bližšie na to, aké sú základné politické a hospodárske východiská súčasnej situácie na Ukrajine. Kyjev patril v desiatom storočí ku kolíske najrozľahlejšieho slovanského štátu, Kyjevskej Rusi. Odvtedy prešlo hlavné mesto Ukrajiny pohnutými dejinami i viacerými štátnymi útvarmi. Budúcnosť rozľahlého samostatného štátu je však neistá – tá totiž závisí v prvom rade od politického smerovania krajiny, ktorá sa po rozpade Sovietskeho zväzu roku 1991 stala treťou najväčšou republikou Spoločenstva nezávislých štátov. Jej územie je väčšie ako územie Francúzska a počtom obyvateľov prevyšuje výrazne aj Poľsko. Ukrajina má prístup k Čiernemu moru a jej najvýznamnejším vojenským i ekonomickým partnerom je Rusko. Orientácia krajiny smerom na Východ je teda logická – veľká časť obyvateľstva hovorí dnes predovšetkým po rusky a Rusko je aj zároveň jediným zásobovateľom Ukrajiny ropou a plynom. Napriek tomu sa v posledných mesiacoch objavili v Kyjeve aj snahy o zlepšenie vzťahov so Západom – Ukrajina chce vyslať do Iraku 1800 vojakov, pôsobiacich v rámci mierových síl a zároveň sa už niekoľko rokov uchádza o členstvo v EÚ a NATO. Svetová banka dokonca minulý týždeň zlepšila celkové hodnotenie krajiny a Medzinárodný menový fond takisto ocenil zavádzanie hospodárskych reforiem. Pozorovatelia však tvrdia, že na obsahu ukrajinského politického a hospodárskeho života sa toho veľa nezmenilo. Tvrdí to aj predseda Rusko-euroázijského programu na kráľovskom inštitúte medzinárodných otázok v Londýne Roy Allison: Audio:„Z hľadiska snahy o výrazné investície, externé, zahraničné, nevyzerá Ukrajina veľmi sľubne. Politická orientácia krajiny nie je veľmi jasná. Niektoré priority sú zjavné, prezident Kučma však, zdá sa, stratil dôveru západných partnerov, a to z viacerých hľadísk.“ Medzinárodný menový fond kritizuje predovšetkým nedostatky v ukrajinskom daňovom systéme, ako aj nedostatočnú priehľadnosť privatizácie a zaostalosť bankového systému. Analytik bruselského Centra pre európske štúdie Marius Vahl k tomu dodáva: Audio:„Myslím si, že v ukrajinských reformách prevažuje rétorika. V praxi však nerobia z veľkej časti takmer nič. A potom je tu aj dôveryhodnosť prezidenta Kučmu – už roky hovoril, že chce zavádzať reformy a urobilo sa pritom veľmi málo, najmä v porovnaní so susedmi.“ Politická nestabilita je podľa mnohých pozorovateľov najväčším problémom Ukrajiny. Polarizácia medzi pro-vládnymi skupinami a rôznorodými opozičnými silami pokračuje. Kučmovo niekoľkoročné pôsobenie v kresle prezidenta sprevádzali rôzne škandály, vrátane únosu a vraždy opozičného novinára, či masových protestov opozície. Politická i geografická orientácia krajiny je nasmerovaná na Rusko – avšak snaha o priblíženie sa so Západom tu je – napriek tomu sa otvára otázka, prečo vlastne ponúkla Ukrajina Spojeným štátom účasť svojich vojakov na mierovej misii v Iraku po tom, čo Moskva oponovala akémukoľvek vojenskému zásahu proti Bagdadu? Hovorí analytik Marius Vahl: Audio:„And the problem... Problémom ukrajinskej multi vektorovej politiky je snaha robiť viac vecí naraz: otvárať sa Západu a aj Východu: Keď teda Rusko a Západ spolupracujú, prirodzene sa to rozšíri aj na Ukrajinu.“ Podľa Vahla Kyjev akceptuje danú medzinárodnopolitickú situáciu, ktorej potom prispôsobuje celú svoju politiku. Oleksander Suška z kyjevského Centra pre mier, konverziu a zahraničnú politiku tvrdí, že ukrajinská zahraničná politika funguje ako kyvadlo, raz je vľavo a raz vpravo: Audio:„Naozajstné zmeny sa môžu udiať iba vtedy, keď sa zmení charakter moci, celý systém, keď odídu z ukrajinskej politiky jej hlavní predstavitelia. Bez toho dôjde iba ku kozmetickým zmenám, ktoré sa dejú aj teraz.“ Na budúci rok sa na Ukrajine uskutočnia prezidentské voľby – tie by sa mali konať už bez účasti Leonida Kučmu. Bude to teda veľká skúška pre celú krajinu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...