Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       7. júl 2003 Americko-turecké vzťahy dostali ďalšiu ranu Gabriel Sedlák Americko-turecké vzťahy, ktoré boli svojho času jedným z mála pevných kameňov krehkej situácie na Blízkom východe, utŕžili cez víkend ďalšiu ranu. Americké sily na niekoľko dní zadržali jedenásť tureckých vojakov, operujúcich na severe Iraku. Incident prerástol v pomerne vážnu krízu. Dvaja členovia NATO – Spojené štáty a Turecko - ešte len začínali hojiť vojnou v Iraku poškodené vzájomné vzťahy, keď tie znenazdania utŕžili ďalšiu ranu. Americké sily uskutočnili v piatok raziu v sídle tureckých špeciálnych jednotiek v seveirackej Sulejmánii, pričom zatkli jedenásť jej príslušníkov. Podľa nepotvrdených správ išli Američania po stope špionážnej informácie, ktorá hovorila o pripravovanom atentáte na lídra irackých Kurdov. Pripomeňme, že na severe Iraku, rovnako ako na juhovýchode susedného Turecka, žije početná kurdská menšina. A táto skutočnosť viedla Turkov, obávajúcich sa kurdského separatizmu, k tomu, že už od deväťdesiatych rokov operujú na severe Iraku ich jednotky. To sa nezmenilo ani od vojny, počas ktorej Turci neumožnili Američanom využiť ich územie pre prípadné otvorenie severného frontu v Iraku. Avšak to, čo sa v čase režimu Saddáma Husajna mohlo na Západe stretnúť s pochopením, sa dnes nemusí páčiť povojnovým správcom Iraku – Američanom a Britom. Jedenásť Turkov, ktorí boli prevezení na vypočúvanie do Bagdadu, bolo včera prepustených. Stalo sa tak až po intenzívnej diplomacii, trvajúcej celý víkend. V tom čase už dav Turkov pálil zástavy Spojených štátov pred americkou ambasádou v Ankare. Vážnosť situácie dnes neskrýval ani náčelník generálneho štábu tureckých ozbrojených síl Hilmi Ozkok. Audio: „Od začiatku bola - na vládnej i armádnej úrovni, osobitne zo strany mojich amerických kolegov a mňa - vyvíjaná snaha urýchlene vyriešiť tento incident. Ten však nanešťastie prerástol do najväčšej krízy dôvery medzi tureckými a americkými ozbrojenými silami.“ A takto to vidí londýnsky analytik Stephen Blackwell. Audio: „Je to nový incident, ktorý sa s tými ďalšími začína meniť na zoznam - dalo by sa povedať - nešťastných udalostí v americko-tureckých vzťahoch.“ Ankara oficiálne vyjadrila pobúrenie nad tým, čo sa stalo a stiahla dokonca svojich dvoch styčných dôstojníkov v sídle vedenia amerických ozbrojených síl na Floride. Nakoniec sa obe strany dohodli na spoločnom vyšetrovaní celej udalosti. Tomu však musel napomôcť polhodinový telefonát medzi americkým viceprezidentom Cheneym a tureckým premiérom Erdoganom. K zvýšeniu protiamerických nálad počas tohto posledného incidentu prispeli aj turecké médiá. Tamojšiu atmosféru približuje Seyfi Tašan z Inštitútu pre zahraničnú politiku na Univerzite v Ankare. Audio: „To, čo sa stalo, je niektorými ľuďmi z médií považované za surové zaobchádzanie a verejnosti sa tiež predkladá názor, že Turecko by malo stiahnuť všetky svoje sily z Iraku. Myslím si teda, že je to ďalšia rana pre turecko-americké vzťahy.“ Zadržaní tureckí vojaci sa údajne mali podieľať na príprave atentátu na Američanmi podporovaného irackého Kurda, ktorý je dnes guvernérom provincie Kirkúk, bohatej na ropu. Túto informáciu Turecko dôrazne odmietlo. Ako hovorí Seyfi Tašan z ankarskej univerzity, Turci sa domnievajú, že irackí Kurdi, obávajúci sa pokračujúcej tureckej prítomnosti v oblasti, túto myšlienku Američanom vsugerovali. Audio: "Nikto neverí, že by tureckí vojaci mohli byť zapletení do takéhoto sprisahania. Ľudia v Turecku si myslia, že je to výmysel, za ktorým stoja isté kruhy v severnom Iraku.“ Nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva obrany pre dnešné vydanie New York Times povedal, že americkí vojaci neočakávali, že pri akcii narazia na tureckých vojakov. Avšak kto mal počas razie padnúť do siete, to citovaný zdroj neuviedol. Napriek tomu, že sa Američania nedávno posťažovali na prítomnosť tureckých síl v severnom Iraku, britský analytik Stephen Blackwell varuje pred unáhlenými závermi. Audio: „Zatiaľ to vyzerá ako izolovaný incident. Ale v tejto chvíli neexistujú náznaky, že by to bola súčasť nejakej americkej politiky, zameranej na zníženie tureckého vplyvu a aktivít tureckých špeciálnych jednotiek.“ Spor, ktorý Washington a Ankara začali urovnávať spoločným vyšetrovaním incidentu, by mohol mať vážnejšie pokračovanie, ak by sa potvrdili informácie, ktoré dnes priniesol denník Los Angeles Times. Podľa nich sú za všetkým vojenské cvičenie a dodávky zbraní pre v Iraku žijúcich etnických Turkménov. Tí by vraj na želanie Turecka mali na severe Iraku podnikať akcie proti kurdským lídrom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...