Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       8. júl 2003 Pripojenie Karélie k Sovietskemu zväzu je vo Fínsku tabu Anna Rausová, Charles Carlson V nasledujúcich chvíľach budeme hovoriť tak trochu o histórii. Ale tiež o tom, ako pripojenie, či ak chcete, cudzím slovom povedané anektovanie územia iným štátom, môže aj po desaťročiach vzbudzovať trpké pocity. Reč bude o Fínsku, ktorého východnú časť Karélia si pripojil ku svojmu územiu v roku 1940 vtedajší Sovietsky zväz. Odvtedy uplynulo 60 rokov, ale pôvodní obyvatelia Karélie, ktorých sovietske úrady z ich domovov deportovali, by radi videli, aby sa oblasť vrátila svojmu pôvodnému majiteľovi – Fínsku., Najprv si zopakujeme niektoré základné historické fakty. Pôvodní obyvatelia Karélie boli Fíni. Už v 13. storočí však o toto územie bojovali Rusko a Švédsko. Samotné Fínsko bolo pripojené k Rusku ako autonómne veľkokniežatstvo v roku 1807, malo svoju vládu i parlament. V roku 1812 sa „Staré Fínsko“, ako sa Karélii vtedy hovorilo, stalo súčasťou Fínska. To vyhlásilo nezávislosť a zároveň neutralitu v decembri 1917. Fínsko a Sovietsky zväz podpísali v roku 1932 pakt o neútočení, ale na základe Molotov-Ribbentropovho paktu z augusta 1939 bolo Fínsko pridelené do sovietskej sféry vplyvu. Koncom tohto roku Sovietsky zväz vtrhol do Fínska s cieľom privlastniť si časť jeho územia. Fínsko stratilo takmer 23 000 mužov vo vojne, ktorá vošla do histórie pod názvom „Zimná vojna“. Fíni boli donútení prijať Stalinove podmienky. Medzi územiami, ktorých sa museli vzdať, bola i Karélia. Celá populácia – spolu asi 420 000 osôb – bola násilne presídlená do iných častí Fínska. Karélia je v súčasnosti republikou Ruskej federácie. Presídlenci na svoju pôvodnú domovinu nezabudli. Ich potomkovia založili v roku 1999 organizáciu ProKarélia. Jej hlavným cieľom je zvýšenie povedomia verejnosti o okolnostiach pripojenia Karélie k Sovietskemu zväzu. Členovia a stúpenci neformálneho združenia by radi videli, aby sa územie stalo opäť súčasťou Fínska. Hovorca ProKarélie Heikki Reenpaeae poukazuje na to, že podobne boli anektované k Sovietskemu zväzu pobaltské krajiny, ktoré sú v súčasnosti nezávislými štátmi, zatiaľ čo Karélia zostáva súčasťou Ruska. Pre Slobodnú Európu povedal: AUDIO: „Zatiaľ čo pobaltské krajiny sú dnes slobodné, otázka Karélie sa neriešila. Hnutie ProKarélia sa snaží o vyvolanie diskusie, chce informovať o faktoch“. Reenpaeae pripomína, že Karélia, ktorá bola kedysi úrodným územím, sa stala za uplynulých 60 rokov pustatinou: AUDIO: „Rusko a Sovietsky zväz za 60 rokov nič nedosiahli. Bývalá Fínska Karélia je dnes zničenou zemou bez ľudí“. Potom ako Kremeľ deportoval Fínov z Karélie, tam zasa nasťahoval asi 200 000 ľudí z Bieloruska a Strednej Ázie. V posledných rokoch však odchádza odtiaľ veľa ľudí, pretože v prevažne poľnohospodárskej oblasti je málo pracovných príležitostí. Podľa fínskeho ministerstva zahraničných vecí v Karélii žiadni Fíni nežijú, takže Fínsko nevidí dôvody, prečo by malo Rusko Karéliu vracať. Hovorí Aapo Poelhoe z ministerstva: AUDIO: „Obyvatelia boli po vojne odsťahovaní z iných častí Sovietskeho zväzu do Karélie. Pokiaľ viem, pre nás sú to úplní cudzinci. To je jeden z dôvodov, prečo fínski daňoví poplatníci nemajú záujem, aby sme dostali naspäť územie. Čo by sa stalo s tamojším obyvateľstvom?“ Fínsko, ktoré bolo po druhej svetovej vojne mimoriadne opatrné vo vzťahoch so Sovietskym zväzom, zastáva oficiálne stanovisko, že Karélia vôbec nie je problémom vo vzájomných vzťahoch. Ruský prezident Boris Jeľcin vraj varoval v roku 1997 vtedajšieho fínskeho prezidenta Marttiho Ahtisaariho, že Moskva je proti akejkoľvek verejnej diskusii o Karélii. Jeľcinov nástupca Vladimír Putin v podobnom tóne pokračoval keď povedal fínskej prezidentke Tarji Halonenovej v roku 2002, že medzi Fínskom a Ruskom neexistujú žiadne podstatnejšie územné spory. Niektorí Fíni, osobitne potomkovia vysídlencov z Karélie, kritizujú stanovisko svojej vlády s tým, že ho označujú za hanebné. Fínsky novinár Markus Lehtipuu pre Slobodnú Európu odhadol, že asi 90 percent deportovaných by chcelo vidieť Karéliu opäť pod fínskou zástavou. Pre fínsku zahraničnú politiku je však podľa neho slovo „Karélia“ tabu: AUDIO: „Povedal by som, že asi 90 percent ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy, by sa chcelo vrátiť. O problémoch sa vo všeobecnosti veľa nediskutuje, takže ľudia nevedia o tejto otázke diskutovať primeraným spôsobom, pretože nepoznajú históriu“. V roku 1998 jeden fínsky podnikateľ dokonca ponúkol Jeľcinovi, že odkúpi od Ruska Karéliu za 500 miliónov dolárov. Na túto ponuku Kremeľ doteraz nezareagoval.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...