Hlas Ameriky	Dnes je streda, 23. júl 2008       9. júl 2003 Čo vedie čečenské ženy k samovražedným útokom? Gabriel Sedlák Dva samovražedné výbuchy, ktoré sa minulú sobotu udiali v Moskve počas hudobného festivalu, sú posledným príkladom pomerne nového fenoménu – samovražedných útokov žien. Kremeľ v tom má jasno: islamský radikalizmus je v odštiepeneckej čečenskej republike Ruskej federácie na vzostupe. Avšak predstavitelia organizácií zaoberajúcich sa ľudskými právami tvrdia, že príčinou takýchto útokov je nemilosrdná vojenská kampaň ruských síl v Čečensku. Samovražedné útoky - jav známy predovšetkým z Blízkeho východu – začínajú byť čoraz pevnejšou súčasťou čečenského odporu proti ruskej prítomnosti v kaukazskej republike. Ešte hroznejšie je však zistenie, že táto forma čečenského odboja má smutnú jedinečnosť: za takmer každým čečenským samovražedným útokom je žena. Minulý víkend podčiarkol tento trend ešte viac. Obe útočníčky na moskovskom hudobnom festivale konanom pod holým nebom boli ženy. Jedna bola identifikovaná ako 20-ročná obyvateľka čečenskej obce Kurčaloj Zalichan Elichandzhievová. Noviny a časopisy priniesli fotografiu zobrazujúcu túto mladú Čečenku ako leží na zemi so zovretou päsťou na hrudi. Výbušnina, ktorú mala pripevnenú na opasku, nevybuchla ako mala, a hoci niekoľko osôb zranila, o život prišla iba sama útočníčka. Druhej útočníčke, ktorá sa vyhodila do vzduchu o niekoľko minút neskôr, sa už zločin dokonať podarilo: na mieste zahynulo 13 návštevníkov koncertu a štrnásty podľahol zraneniam včera v nemocnoci. Nebola to premiéra. Svet má v živej pamäti vlaňajšiu drámu v moskovskom divadle, medzi hlavné postavy ktorej patrili práve výbušninami ozbrojené čečenské ženy, odhodlané zomrieť. Čečenky boli obvinené aj z najmenej dvoch samovražedných útokov z mája tohto roka, pri ktorých zahynulo najmenej 50 ľudí. A minulý mesiac sa obeťami ďalšieho samovražedného útoku stalo 18 ruských vojakov, ktorí boli na ceste do Čečenska. Aj tu sa predpokladá, že útočníkom bola žena. Libkan Bazajevová z ruskej organizácie Memorial, monitorujúcej dodržiavanie ľudských práv, tvrdí, že tento jav je v absolútnom rozpore s tradičnou čečenskou kultúrou. Audio: „Po prvé je to v rozpore s islamom, je to proti typickému postaveniu žien na Kaukaze. Osobitne čečenských žien, ktorých úlohou je ochrana rodinných hodnôt a vzdelávanie detí. Žena je považovaná za ochrancu všetkého živého v našej spoločnosti. Celý svoj život viem, že samovražda je smrteľný hriech, je to zločin proti Bohu, proti človeku, proti sebe samému. Pochovávať samovrahov na cintoríne bolo zakázané.“ Čo teda viedlo čečenské ženy k rozhodnutiu siahnuť si na život a ešte k tomu vziať so sebou na onen svet aj nevinných ľudí? Bazajevová hovorí, že štyri roky trvajúca brutálna vojna Moskvy v Čečensku vyprodukovala zástup vdov, ktoré vo svojom zúfalstve vidia v samovražednom útoku jediný spôsob ako sa agresorovi pomstiť. Nemecká agentúra DPA cituje nemenovaného ruského dôstojníka, podľa ktorého len za posledných šesť mesiacov zomrelo 1 800 čečenských mužov. Západom často kritizované nevyberané spôsoby ruských síl v Čečensku, rokmi vojny úplne spustošenému, sa podpísali pod stav, kedy čečenské ženy nemajú takpovediac čo stratiť. A tak napodobujúc predovšetkým svoje palestínske vzory volia tento teatrálny spôsob samovraždy. Svojím posledným skutkom v živote sa snažia pritiahnuť pozornosť sveta, často slepého k tomu, čo sa v Čečensku deje. Existuje však aj teória, podľa ktorej sú zúfalé vdovy, či už na Blízkom východe alebo v Čečensku, nútené vydať sa touto cestou. Pripúšťa to aj Thomas de Waal z britského Inštitútu pre spravodajstvo o vojne a mieri, ktorý je tiež autorom knihy „Čečensko: Kalamita na Kaukaze“. Audio: „Možno niekto taký ako poľný veliteľ Šamil Basajev sa vedome snaží povzbudzovať ženy k účasti na samovražedných misiách, pretože tie sa ľahšie dostanú do ruských miest. Polícia oveľa ľahšie zadrží mužov zo severného Kaukazu, zatiaľ čo zatknutie žien je ťažšie.“ De Waal súhlasí s tým, že samovražda je v rozpore s tradičnými hodnotami Čečencov. Avšak to, že sa k nej čečenské ženy utiekajú podľa neho nie je nič prekvapujúceho. Aj v minulosti stáli v ozbrojenom boji po boku svojich mužov. Najznámejšou z nich bola Tajmaška Molovová, čečenská poľná veliteľka, ktorá ešte v 19. storočí prežila celé desaťročie v boji proti ruským cárskym vojskám. Táto tradícia, ktorú potvrdili aj posledné udalosti v Moskve, pretrváva dodnes. Libkan Bazajevová z organizácie Memorial upozorňuje, že ruské sily v Čečensku zrejme aj preto začínajú postupovať proti ženám oveľa tvrdšie. Riešenie čečenského konfliktu je v nedohľadne. A keďže Moskva nie je schopná predložiť jeho civilizované riešenie, samovražedným protiruským útokom, žiaľ, zrejme ešte neodzvonilo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...