Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       11. júl 2003 O čom svedčia masové hroby v Iraku Peter Gabaľ Bez ohľadu na legitímne politické, právne či morálne spory o oprávnenosti Spojenými štátmi vedeného zásahu proti Iraku zostáva nesporný fakt, že režim Saddáma Husajna bol tyranský a tri desiatky rokov jeho vlády si vyžiadali veľké množstvá obetí. Odhady sa rôznia: vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Mona Rišmávíová odhaduje počet nezvestných na 200-300 tisíc. Medzi svedectvá o osude obetí patria i masové hroby. O tému sa zaujímali korešpondenti Slobodnej Európy v Iraku, pre slovenské vysielanie ich zistenia spracoval Peter Gabaľ. Masových hrobov, ktoré sa objavujú v Iraku zbavenom diktátora, je plno. Už doteraz ich bolo odhalených okolo stovky, očakávajú sa však ešte ďalšie väčšie množstvá hrozných nálezov. V najväčších z doteraz odkrytých masových hrobov už boli objavené pozostatky okolo troch tisíc tiel, pričom sa však hľadanie ešte zďaleka nekončí a pátranie do šírky či do hĺbky môže prinášať ďalšie stovky, ak nie tisícky ľudských kostier. Hrôzu završujú kostry a kosti, spolu so zvyškami šatstva a osobných vecí vystavené na stoloch verejných siení priľahlých mestečiek a dedín. Jednu z nich, v okolí mesta Musajíb, 50 kilometrov južne od Bagdadu, nedávno navštívil korešpondent Slobodnej Európy Valentinas Mite. Zvyšky šatstva, obuvi, dokumentov či iných osobných vecí neposkytujú kľúč, ku ktorých kostiam ich priradiť. Jeden z prítomných mužov, Husajn Abid Hášim, zápasí s myšlienkou, ako sa zachovať k pozostatkom jedného z tiel. Sú to naozaj kosti jeho brata? Môže ho riadne pochovať? AUDIO: "Našiel som veci, ktoré by mu mohli patriť. Ale je to naozaj on? Nemôžem vziať pozostatky, pokiaľ nie som si tým stopercentne istý." Hášim pátral po bratovi už celé týždne pred objavením prvého masového hrobu. Hľadal na miestach, o ktorých tunajší dedinčania hovorili, že tam Saddámove ozbrojené sily popravovali a pochovávali šiítov, podozrivých z rebélie po skončení vojny v Perzskom zálive v roku 1991. Niektorí ľudia tvrdia, že vedia, kto môže za smrť ich blízkych, a chcú pomstu. Jedným z nich je Mohamed Mehdi Katem, ktorý v bol 91. zatknutý i so svojimi troma synmi. Videl ich vtedy niekam odvážať - a videl ich naposledy. Vinníkom je podľa neho miestny šéf Saddámovej strany Baas. AUDIO: "Vzali mi troch synov. Urobil to Abdíz Zahara. Chytili ma na ulici, vyskočili na mňa, vypytovali sa na účasť mojich synov na povstaní. Ich zviazali, hodili do auta, a odviezli do kasární v Al-Mahawil." Muž, obvinený z tohto zločinu, sa v tejto oblasti už nezdržiava. Stratil sa kdesi vo veľkom Iraku. Možno sa pritom len vrátil domov: mnohí takíto drobní miestni vodcovia boli na plnenie svojich úloh vysielaní do vzdialených kútov krajiny, kde neboli spútaní rodinnými a inými tradičnými väzbami, a teda ani súcitom. Veľkú skupinu medzi nezvestnými predstavujú irackí šiíti, vyvraždení po ich povstaní proti režimu pred 12 rokmi. Podobne však možno charakterizovať i Kurdov na severe Iraku, ktorým sa koncom 80. rokov Saddám Husajn masovo pomstil za to, že v ním vyvolanej iracko-iránskej vojne sa i ich jednotky podieľali na bojoch proti nemu. Ale i tisícky ďalších Iračanov, príslušníkov rôznych skupín nábožensky i etnicky pestrého spektra, patria dnes medzi nezvestných. Do väzení sa dostali ako odporcovia režimu. Väzenia sú však dnes prázdne, pretože Saddám Husajn krátko pred Američanmi vedeným zásahom vyhlásil všeobecnú amnestiu, aby si zvýšil popularitu. Na slobodu sa však dostali v drvivej väčšine ľudia, ktorých možno najskôr nazvať obyčajnými kriminálnikmi. Politickí väzni, boli držaní spravidla a v oddelených a tajných väzniciach. Dnes však po nich niet ani stopy a zostáva sa len sa domnievať, že boli povraždení. Dnes podľa vysokej komisárky OSN pre ľudské práva Mony Rišmávíovej, chcú pozostalí tri veci: AUDIO: "Dôstojné pochovanie obetí, spravodlivý proces. A takisto hovoria mnohí dnes i o odškodnení."		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...