Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 16. október 2008       12. júl 2003 Hľadanie pravdy o temnej minulosti latinskoamerických krajín Robert McMahon, Peter Gabaľ Po osudoch nezvestných pátrajú viaceré krajiny Latinskej Ameriky, ovládané v nedávnej minulosti autoritatívnymi režimami. O ďalšie podrobnosti sa zaujímal korešpondent Slobodnej Európy Robert McMahon, pre slovenské vysielanie jeho zistenia spracoval Peter Gabaľ. Viaceré latinskoamerické krajiny sa stále potýkajú s krivdami, ktoré spáchali bývalé diktatúry. Medzi často volené cesty vyrovnania sa s minulosťou patria komisie pravdy a zmierenia. Za posledné dve desaťročia ich vo svete vzniklo asi 20, a mnohé z nich sa inšpirovali takouto komisiou v Juhoafrickej republike, ktorá sa od 90. rokov minulého storočia vyrovnáva s dedičstvom apartheidu. Výsledky činnosti takýchto komisií vyvolávajú zmiešané pocity, rozhodne však predstavujú perspektívnejšiu cestu, než akou by bola snaha zatvárať oči alebo prosto zabudnúť. Každá z obetí akéhokoľvek režimu, každý nezvestný či každý nájdený v masovom v hrobe mal kedysi kohosi blízkeho, kto zabudnúť jednoducho nemôže. Jeden z príkladov, ktorého ambíciami by sa mohol na opačnej strane sveta inšpirovať dnešný Irak, je Guatemala. Komisia pre objasnenie histórie tu vznikla v roku 1997 ako súčasť mierovej dohody, ktorá ukončila 36 rokov trvajúcu občiansku vojnu. Počas nej zahynulo alebo zmizlo viac než 200 tisíc ľudí. Po 18 mesiacoch práce komisia vydala v roku 1999 správu, v ktorej ostro obvinila guatemalskú armádu z vraždenia civilistov počas občianskej vojny. Medzi najdôležitejšie závery správy patrí tiež konštatovanie, že štátni činitelia sa v rokoch 1981-83 dopustili genocídy indiánskeho ľudu Mayov. Problémom však je, že dosah správy bol v praxi otupený: Komisia ani raz nerokovala či nevystúpila verejne, o jej činnosť sa médiá takmer nezaujímali a závery sa vyhli menám vinníkov. Najväčší tieň na nedotiahnutosť práce komisie vrhá fakt, že bývalý diktátor Efrain Rios Montt nestratil možnosť znovu sa uchádzať o kreslo prezidenta. Tvrdí to redaktor amerického časopisu Foreign Affairs, ktorý sa zaoberá problematikou vojnových zločinov, Jonathan Tepperman: AUDIO: "Vštepuje sa tým pocit úplnej beztrestnosti a Guatemala teraz skĺzava späť k akémusi gangsterizmu. Ale aby bolo nastolené právo a poriadok, aby sa dosiahol prechod k demokratickej a otvorenej spoločnosti a aby bola poskytnutá aspoň aká-taká útecha obetiam minulého režimu, určite by boli veľmi potrebné procesy so zodpovednými." Podľa Teppermana teda komisie pravdy a zmierenia môžu byť úspešné len vtedy, ak bývalí vodcovia autoritárskych režimov nedostanú šancu uniknúť pred spravodlivosťou. A naopak – práve v tom bol úspech juhoafrickej komisie že dostala právo menovite uvádzať zodpovedných či priamo si ľudí predvolávať, vrátane možnosti nechať ich predviesť. AUDIO: "Musia ujasniť, kto sa na tom podieľal, aj keď ide o ľudí, ktorí sa stále podieľajú na vláde, a musia donútiť vládu, aby vydala dokumenty. Takže komisie pravdy môžu byť veľmi užitočné, ak sú vytvorené správnym spôsobom. Ale na druhej strane treba zdôrazniť, že takéto komisie samozrejme nemôžu byť náhradou za súdne procesy." Zatiaľ posledným latinskoamerickým pokusom tohto druhu je komisia pravdy a zmierenia v Peru. Zatiaľ sa zdá, že vnáša do problému nový rozmer. Po prvý raz v Latinskej Amerike takáto komisia zasadá verejne. Súčasťou komisie je útvar, ktorý už podal viacero trestných oznámení a dotiahol niekoľko prípadov pred súd. Za dva roky si komisia predvolala a vypočula už 18 tisíc ľudí, čo jej pomohlo upresniť zatiaľ len tušené údaje o zmiznutých a mŕtvych počas dvadsať rokov trvajúcich bojov medzi teroristickými skupinami a vládnymi jednotkami. Údaje sú neradostné: nejasný je osud 40 až 60 tisíc ľudí. Záverečná správa sa očakáva v lete tohto roka.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...