Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 16. október 2008       15. júl 2003 Poľsko-ukrajinské zmierenie po 60. rokoch Aškold Krušelnicky, Ivan Štulajter Minulý týždeň si Poliaci a Ukrajinci, zastúpení ich prezidentami, pripomenuli jedno smutné výročie ich spoločnej histórie. Ide o masaker z roku 1943, ktorého obeťami sa stali tisícky civilistov, väčšinou Poliakov. V roku 1943 dnes ukrajinská dedina Pavlivka patrila Poľsku. Od 11. do 13. júla sa v nej prelialo veľa krvi: To keď ukrajinskí partizáni povraždili jej obyvateľov. Pavlinka je súčasťou regiónu Volyn, a tak ako to v Európe často býva, etnicky zmiešaného regiónu. Napriek tomu, že väčšinu obyvateľov tvorili Ukrajinci, územie patrilo Poľsku. Druhá svetová vojna uvoľnila etnickú nenávisť. Nemecko spoločne so Sovietskym zväzom do kotla tejto nenávisti prikladali svoje polienka. V lete roku 1943 snahy ukrajinských partizánov o vyhnanie Poliakov vyvrcholili etnickými čistkami. Za obeť im padlo 80 tisíc ľudí. Ale ani táto udalosť nemá jednotný výklad. O tom, čo sa vlastne vtedy stalo a kto nesie hlavnú zodpovednosť za vraždenie, sa viedli a vedú spory na oboch stranách poľsko-ukrajinskej hranice. Oba národné parlamenty zistili, aké ťažké je pripraviť spoločné vyhlásenie, ktoré by popísalo toto etnické besnenie pre obe strany prijateľnými slovami. Mnohí Poliaci hovoria o genocíde, iní uprednostňujú zmierlivejšie výrazy. Nakoniec prevážil umiernenejší pohľad. Podľa poľského poslanca Jerzyho Jaškiernia by sa v spoločnom vyhlásení mal vzdať hold obetiam tejto strašnej udalosti, ale zároveň by malo smerovať k ukrajinsko-poľskému zblíženiu. Text rezolúcie nakoniec poľský parlament schválil drvivou väčšinou hlasov. Vzrušenejšiu debatu zažil ukrajinský parlament. Mnohí poslanci tvrdili, že sústredenie sa iba na udalosti v regióne Volyn skresľuje históriu. Objektom nespravodlivosti boli podľa nich aj Ukrajinci. Ako povedal poslanec Jurij Kostenko, schválená deklarácia nie je vyvážaná. Audio: „Táto deklarácia nie je vyvážená. Zdôrazňuje sa v nej utrpenie Poliakov, ale malo hovorí o fakte, že Ukrajinci tiež veľmi trpeli. Je nemožné zmerať utrpenie v litroch krvi alebo v počte zavraždených Podľa mňa ukrajinsko-poľská komisia, pracujúca na texte deklarácie, mala byť precíznejšia.“ Poslanec Jurij Karmazin, ktorý tiež patrí medzi kritikov deklarácie, sledujúcej akúsi pomyselnú čiaru za ťaživou ukrajinsko-poľskou minulosťou, varuje: Audio: „Pointa spočíva v tom, že rezolúcia môže mať právny dopad a malo by sa brať do úvahy to, že po tom, čo ju Ukrajinský parlament schválil, ľudia môžu vzniesť právne požiadavky voči nám.“ Dodajme, že deklarácia v ukrajinskom parlamente na rozdiel od poľského prešla len tesnou väčšinou. Do politickej debaty sa zapojil aj pápež Ján Pavol II. a vyzval obe strany k zmiereniu. Výsledný text spoločného vyhlásenia sa vyhýba pojmom ako genocída a hovorí o páchaní násilia a utrpení na oboch stranách. Na záver dajme slovo ukrajinskému poslancovi Olexandrovi Bandurkovi: Audio: „Hlasoval som za deklaráciu, pretože som si vedomý, že sa musíme vydať na cestu väčšieho porozumenia. Iste, rany zostávajú, ale musíme ich liečiť.“ Poznámka na záver: Napriek národnostným treniciam v Rakúsku-Uhorsku, napriek krivdám, spätých s 1. a 2. svetovou vojnou, slovensko-maďarské vzťahy nie sú poznačené takou strašnou udalosťou, aká sa odohrala v roku 1943 na poľsko-ukrajinskom pomedzí. Niekedy to tak ale nevyzerá.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...