Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       17. júl 2003 Ako sa nepravdivá informácia dostala do Bushovho prejavu - rekonštrukcia Jeffrey Donovan, Gabriel Sedlák Vo Washingtone sa dnes stretnú hlavní strojcovia pádu režimu Saddáma Husajna v Iraku George Bush a Tony Blair. Britský premiér, ktorý doma čelí čoraz väčšej kritike kvôli zdôvodneniu vojny v Iraku, dnes pred návštevou u amerického prezidenta zopakoval, že naďalej stojí za predvojnovým tvrdením jeho vlády, ale aj Bushovej administratívy, že Bagdad sa pokúšal kúpiť v Afrike urán na výrobu jadrových zbraní. Keďže sa však Washington od tohto tvrdenia v posledných dňoch odvrátil, budú si mať Bush a Blair nepochybne čo povedať aj na túto tému. Príspevok korešpondenta Slobodnej Európy Jeffreyho Donovana, ktorý do vysielania pripravil Gabriel Sedlák, pátra po koreňoch a neskorších osudoch kontroverzného tvrdenia. 28. januára tohto roka, v čase, keď sa na Blízkom východe sústreďovali americké jednotky pripravujúce sa na čoraz pravdepodobnejšiu vojnu proti vtedajšiemu irackému režimu, vystúpil prezident George Bush so svojím veľmi dôležitým prejavom o stave únie. Snažiac sa získať čo najširšiu podporu pre prípadný vojenský zásah proti Iraku vykreslil Bush Saddáma Husajna ako hrozbu pre svet, ktorá mala spočívať v jeho snahe získať zakázané zbrane a v kontaktoch s teroristickou sieťou al-Káida. Dôkazy pre niektoré vtedajšie tvrdenia amerického prezidenta sa ešte aj dnes hľadajú priamo v Iraku. Washington i Londýn denne odrážajú kritiku a opakovane tvrdia, že nájdenie dôkazov je iba otázkou času. Avšak nevídaný rozruch vyvolalo v poslednom čase toto konštatovanie v Bushovom januárovom vystúpení. Audio: “Britská vláda zistila, že Saddám Husajn sa nedávno pokúšal získať významné množstvo uránu z Afriky.” Táto veta je dnes stredobodom sporu, ktorý ohrozuje Bushove domáce postavenie i jeho dôveryhodnosť vo svete. Biely dom minulý týždeň priznal, že informácia o snahe Bagdadu získať urán z Afriky, bola falošná, a že do prezidentovej správy sa nemala dostať. Chybu vzal na seba šéf ústrednej spravodajskej služby CIA George Tenet. Prezident Bush vzápätí vyhlásil, že Tenet má naďalej jeho dôveru. Doteraz zhrnuté udalosti sú už verejnosti pomerne známe. Menej sa vie o pôvode kontroverzného konštatovania. Všetko sa to, aspoň podľa väčšiny novinových článkov, malo zbehnúť takto: Koncom roka 2001 získalo Taliansko asi pol tucta listov, ktoré mali byť korešpondenciou medzi Irakom a Nigerom o predaji uránu do Bagdadu. Rím mal neskôr dokumenty odovzdať Washingtonu a Londýnu. Taliani opakovane odmietli takúto verziu udalostí. Pre poriadok ale začali vyšetrovať, či ich spravodajské služby naozaj nemohli mať v celej veci prsty. Šéf parlamentného výboru pre činnosť týchto agentúr včera pripustil, že to tak skutočne byť mohlo. Pochybná bola aj dôveryhodnosť samotných dokumentov. Napríklad na liste z októbra roku 2000 bol ako minister zahraničných vecí Nigeru podpísaný človek, ktorý túto funkciu opustil už koncom osemdesiatych rokov. Na inom dokumente bol zjavne sfalšovaný podpis nigerského prezidenta. Najneskôr začiatkom roka 2002 začala mať pochybnosti už aj CIA. Spravodajská služba vtedy vyslala do Nigeru bývalého diplomata Josepha Wilsona, ktorý mal zistiť, čo je pravdy na podozrivom obchode. Američan prišiel na to, že celý príbeh je “veľmi pochybný”. Joseph Wilson, ktorý v minulosti pôsobil ako veľvyslanec v Gabone, vystúpil začiatkom tohto mesiaca s kritikou Bieleho domu, vytýkajúc mu použitie spochybnenej informácie v prezidentovom prejave. Audio: “Buď má administratíva nejaké informácie, o ktoré sa nepodelila s verejnosťou, alebo áno, vybrali fakty a spravodajské informácie, ktorými zdôvodnili rozhodnutie, ktoré už bolo prijaté.” Na základe Wilsonových zistení CIA 9. marca minulého roka varovala Kongres i Biely dom. Adresátom varovania bol aj úrad ministra zahraničných vecí Colina Powella. A podľa nemenovaných príslušníkov amerických spravodajských služieb, ktorých citujú americké médiá, sa tým celá vec mala skončiť. Ale nestalo sa tak. Vlani v septembri britský premiér Tony Blair v londýnskej dolnej snemovni povedal. Audio: “Vieme, že Saddám Husajn sa pokúša kúpiť významné množstvo uránu z Afriky, hoci nevieme či úspešne.” Tvrdenie, vo Washingtone medzitým spochybnené, zrazu získalo nového hlásateľa, a nebol ním nikto iný ako hlavný spojenec Američanov - Británia. Londýn za svojím tvrdením stojí dodnes, pretože sa vraj opiera o ďalší dôkaz, ktorého zdroj vraj ale musí nechať v tajnosti. V ten istý septembrový deň, kedy si svet vypočul obvinenie Bagdadu zo snahy získať z Afriky urán od Tonyho Blaira vystúpil šéf CIA Tenet na neverejnom zasadaní senátneho výboru pre zahraničné vzťahy. Podľa rešpektovaného reportéra časopisu New Yorker Seymoura Hersha tam Tenet mal opäť hovoriť o nedávnej snahe Iraku získať v Afrike urán na výrobu jadrových zbraní. Tenet to však odmieta. Hersh takisto tvrdí, že s rovnakou informáciou vystúpil o dva dni neskôr v tom istom výbore aj šéf diplomacie Powell. No iba o týždeň neskôr mal Tenet podľa Bieleho domu osobne intervenovať za vyškrtnutie pochybnej pasáže o iracko-nigerskom kontrakte z prejavu prezidenta Busha, s ktorým 7. októbra vystúpil v Cincinnati. Avšak v januári 2003 Bushova poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová opäť kritizovala Irak za jeho neschopnosť vysvetliť jeho snahu získať urán zo zahraničia. Niekoľko mesiacov sa vraj Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu usilovala získať dokumenty, potvrdzujúce iracko-nigerské podozrivé spojenie. No do viedenského sídla agentúry boli doručené až týždeň po tom, čo o nich vo svojej správe o stave únie hovoril prezident Bush. Závery agentúry vyslovil jej šéf Mohamed ElBaradei začiatkom marca v Bezpečnostnej rade OSN. Audio: “Na základe dôkladnej analýzy dospela naša agentúra v súčinnosti s nezávislými odborníkmi k záveru, že tieto dokumenty, tvoriace základ pre správy o nedávnych transakciách medzi Irakom a Nigerom, v skutočnosti nie sú autentické.” Týždeň po týchto slovách Mohameda ElBaradaia senátor Jay Rockefeller formálne požiadal FBI o vyšetrovanie. Chcel sa dozvedieť, či verejnosť nebola manipulovaná nepravdivým tvrdením. Medzitým sa už skončila aj samotná vojna v Iraku a minulosťou je aj režim Saddáma Husajna, nevypočítateľnosť ktorého celé roky zamestnávala spravodajské služby. Dnešný postoj svojho úradu sformuloval prezident Bush naposledy včera. Audio: “Myslím si, že spravodajské informácie, ktoré dostávam, sú prekliate dobré, že moje prejavy sa opierali o dobré spravodajské informácie. A dnes som absolútne presvedčený, rovnako ako vtedy, keď som to hovoril v minulých vystúpeniach, že Saddáma Husajn rozvíjal program zbraní hromadného ničenia.” Napriek podpore, ktorej sa CIA u prezidenta Busha teší, zostáva ústredná spravodajská služba terčom veľkej kritiky. A dodnes zostáva tajomstvom, prečo sa do januárového Bushovho prejavu dostala kontroverzná informácia, ktorú už niekoľko mesiacov predtým CIA neodporúčala používať.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...