Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       17. júl 2003 Prestrelka na kórejsko-kórejskej hranici Miroslav Neoveský Incidenty na demarkačnej línii, rozdeľujúcej Kórejský polostrov, nie sú ničím novým. Dochádzalo k nim už od konca kórejskej vojny, po uzavretí prímeria. Príspevok k tomu dnešnému pripravil Miroslav Neoveský. Dnešná prestrelka mohla byť iba náhodná, tak ako posledná v roku 2001. So zreteľom na napätú situáciu v súvislosti so severokórejským programom vývoja atómových zbraní, by však mohla byť aj predzvesťou čohosi dramatickejšieho. Dnešnú tlačovú konferenciu v Soule, hlavnom meste južnej časti krajiny, hovorca generálneho štábu juhokórejských ozbrojených síl, plukovník Lee Hong-ki uviedol nasledovne: AUDIO „Okolo šiestej hodiny dnes ráno vystrelil severokórejský strážny štyri dávky zo samopalu na juhokórejského strážneho, v strednej časti demilitarizovaného pásma. Podľa našich smerníc naša strana odpovedala 17-timi dávkami zo samopalu a varovaním.“ Na otázku reportérov o niečo neskôr plukovník Lee Hong-ki odpovedal: AUDIO „Severná Kórea zatiaľ nereagovala. Na našej strane neboli obete. Členovia generálneho štábu teraz podrobne vyšetrujú, či to sever urobil úmyselne.“ Profesor severokórejských štúdií na Univerzite Dongguk v Soule Ko Yu- huan tiež mieni, že dnešná prestrelka, tak ako posledná v roku 2001, by mohla byť iba náhodou. Demilitarizované pásmo je totiž, ako vždy, preplnené konvenčnými zbraňami. Podľa profesorovej mienky, ako ju vyjadril v rozhovore pre agentúru Reuters, ak to však bolo úmyselné, tak zrejme chcel Pchjongjang udržiavať napätie okolo Kórejského polostrova a upútať pozornosť Južnej Kórey, ale aj medzinárodného spoločenstva. Najnovšie napätie sa začalo zvyšovať najmä od októbra minulého roku, po rokovaniach americkej delegácie v Pchjongjangu. V rozhovoroch s riaditeľom odboru pre východoázijské a tichomorské záležitosti amerického ministerstva zahraničných vecí Jamesom Kellym vtedy severokórejská strana priznala, že pracuje na programe výroby nukleárnych zbraní, čím očividne porušila pakt, uzavretý v roku 1994 s vládou prezidenta Clintona. Odvtedy Pchjongjang vypovedal z krajiny inšpektorov OSN a odstúpil od Zmluvy o nešírení atómových zbraní. Vo svojom centre jadrového výskumu v Jongbjone začal tiež so spracovávaním vyhorelých palivových článkov, z ktorých teraz, ako oznámil, vyťažil množstvo plutónia, vystačujúceho na výrobu až šiestich nukleárnych bômb. K správe o tom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Richard Boucher už v utorok povedal: AUDIO „Opakovane sme povedali, že pokus o získanie plutónia a ďalej pokročiť vo vývoji nukleárnych zbraní, by bolo pre nás dôvodom vážneho znepokojenia práve tak, ako aj pre iných v oblasti, čo dali jasne najavo.“ Vysoký úradník amerického State departmentu vo Washingtone včera povedal, že Severná Kórea sa zdá byť pripravená obnoviť trojstranné rozhovory so Spojenými štátmi a Čínou. Včera o tom americký minister zahraničných vecí Colin Powell telefonicky hovoril so svojim náprotivkom v Pekingu. Donedávna však Pchjongjang trval výlučne na dvojstranných rozhovoroch s Washingtonom. Po takýchto incidentoch, akým bola dnešná prestrelka, Severná Kórea zvyčajne prejavovala väčšiu ochotu k rokovaniam. Ak to teda nebola náhoda, ale úmyselný prejav akéhosi siláctva, s cieľom upútať pozornosť, tak to naozaj môže byť predzvesť ochoty k rokovaniam aj preto, lebo Pchjongjang zúfalo potrebuje hospodársku pomoc nielen od južnej časti krajiny, ale najmä od Spojených štátov. Napriek tomu, je to veľmi riskantná hra, osobitne so zreteľom na fakt, že na sever od demarkačnej línie, tejto poslednej hranice Studenej vojny, stojí milión severokórejských vojakov a na juh od nej niekoľko stotisíc juhokórejských vojakov a s nimi do 40.000 príslušníkov amerických ozbrojených síl. Navyše medzi oboma časťami krajiny vládne iba prímerie, čo inými slovami znamená, že sú formálne ešte stále vo vojnovom stave.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...