Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       17. júl 2003 Irak: Vojna sa skončila, vojna pokračuje Jaroslav Rozsíval Včera odpálili neznámi prívrženci bývalého režimu Saddáma Husajna raketovú strelu na americké dopravné lietadlo, pristávajúce v Bagdade. Nový veliteľ amerických ozbrojených síl v zahraničí, generál John Abizaid vyhlásil, že koaličné vojská čelia už v Iraku koordinovanému partizánskemu odporu. To naznačuje jasnú zmenu postoja Washingtonu voči pokračujúcim ozbrojeným útokom na spojenecké sily. Nasledujúci príspevok sme pripravili s použitím reportáže nášho dopisovateľa Charlesa Recknagela. Generál John Abizaid začal svoje pôsobenie na čele ústredného velenia amerických ozbrojených síl presvedčivo a zrozumiteľne: pomenoval veci tak, ako ich vidí svojimi vojenskými očami: príslušníci koaličných vojsk v Iraku už nečelia iba ojedinelým násilným útokom, ale koordinovanému ťaženiu: Audio:„Vidíme organizáciu buniek so šiestimi až ôsmimi ľuďmi, vyzbrojenými mínometmi, samopalmi atď, ktorí na nás útočia na rozličných miestach podľa vlastného rozhodnutia, inokedy na nich útočíme zase my podľa nášho rozhodnutia. Dostávajú finančnú pomoc od pravdepodobne oblastných vodcov a myslím si, že najpresnejší opis ich taktiky je partizánsky spôsob boja.“ Toto konštatovanie Abizaid ešte upresnil: Audio:„Ide o konflikt na nízkej úrovni - v našej terminológii, ale napriek tomu ide o vojnu. Pri riešení tohto problému odvádzajú naši vojaci skvelú prácu.“ V každom prípade však jasná reč amerického generála libanonského pôvodu naznačila zmenu postoja Washingtonu – Pentagon totiž pôvodne hovoril iba o ozbrojených útokoch izolovaných a neorganizovaných skupín, vrátane zločincov. Zdá sa, že Spojené štáty definitívne prehodnotili situáciu v Iraku: vojna sa skončila, ale vojna pokračuje. Takýto stav by však mohol vážne skomplikovať snahu Washingtonu o posilnenie prítomnosti britských a amerických vojakov o iné zahraničné jednotky. Doteraz prisľúbilo vyslať do Iraku svoje jednotky sedem európskych krajín a niekoľko juhoamerických štátov. Lenže India, ktorá zvažovala účasť až 20 tisíc vojakov na misii v Iraku, svoje rozhodnutie stiahla a podmienila ho mandátom OSN. To je samozrejme vážna rana pre strategické úvahy Pentagonu: ten bude musieť teraz svoju vojenskú prítomnosť v Iraku posilniť. Okrem toho treba rátať aj s rastúcim odporom niektorých amerických spojencov k vyslaniu vojakov do oblasti, ktorú americký generál označil za vojnovú. Popri tom rastie aj tlak na ďalšie posilnenie úlohy OSN v krajine, ktorá naďalej zostáva iba na okraji súčasného diania. Tento tlak prichádza už aj priamo zo Spojených štátov: americký Senát nielenže vyzval prezidenta Busha, aby formálne a urýchlene požiadal NATO o rozmiestnenie síl v Iraku, ale v rezolúcii, ktorú minulý týždeň takmer jednohlasne schválili americkí senátori, sa hovorí aj o nutnosti rozmiestnenia policajných, mierových a aj administratívnych síl OSN v krajine. Dodajme, že nielen Paríž, ale aj Berlín už vopred vylúčil akúkoľvek účasť na prípadnej misii Severoatlantickej aliancie v Iraku. A tak sa Washington pravdepodobne v prvom rade obzrie po vlastných silách – podľa denníka Wall Street Journal by mohol Pentagon povolať do služby až 10 tisíc príslušníkov Národnej gardy, čiže vojakov v zálohe. Podľa riaditeľa Programu pre Blízky východ a severnú Afriku Kráľovského inštitútu spojených služieb v Londýne Daniela Neepa by sa totiž ozbrojené útoky proti spojeneckým silám mohli zintenzívniť: Audio:„Zdá sa, aspoň podľa najnovších náznakov Spojených štátov, že pri ozbrojených útokoch ide predovšetkým o prívržencov bývalého irackého režimu, ktorí si trúfajú ísť do vojny. Myslím si, že treba ísť trocha hlbšie. Verejná mienka v Iraku sa, zdá sa, stupňuje proti nim. Stále viac Iračanov vidí Američanov ako okupantov a nie ako osloboditeľov.“ Podľa Neepa nemusí byť všetok ozbrojený odpor iba výsledkom organizovaného sprisahania. Treba brať v úvahu aj rastúcu frustráciu obyvateľstva z nefungujúcej infraštruktúry krajiny. Faktom však je, že generál Abizaid ponúkol americkej verejnosti oveľa reálnejší obraz situácie, ako ten, ktorý by radi videli niektorí politici: Americkí vojaci sa dnes musia pripraviť na niekoľkoročné zotrvanie v Iraku! Samozrejme, že nemožno vylúčiť ani to, že administratíva prezidenta Busha s touto možnosťou rátala hneď od začiatku – a to vzhľadom ku skutočnosti, že iracká opozícia bola ešte aj v čase marcového vojenského zásahu iba rôznorodým a zle koordinovaným diskusným fórom. Nastolenie demokratickej spoločnosti v krajine, v ktorej ešte pred niekoľkými mesiacmi vládol všadeprítomný prezident-vodca a zopár jeho nasledovníkov, je totiž úloha, na ktorej sa musia podieľať všetci zúčastnení - so záujmom a bez strachu. Bez podpory vojenskej sily to však asi zatiaľ nepôjde.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...