Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       22. júl 2003 Čo si myslia Briti o vojne v Iraku Jan Jun, Anna Rausová Pokračujúce útoky proti koaličným vojakom v Iraku spôsobujú ľuďom v Spojených štátoch ale i na britských ostrovoch vrásky na čele. Briti sa znepokojujú o osud asi 10 000 svojich vojakov, rozmiestnených stále v Iraku. Korešpondent rozhlasovej stanice Jan Jun sa zaujímal v uliciach Londýna, ako sa pozerajú na vojnu v Iraku. Odvtedy, ako pred troma mesiacmi americký prezident George Bush vyhlásil ukončenie hlavných bojových operácií v Iraku, tam zahynulo 45 spojeneckých vojakov, z toho šesť Britov. Rastúci počet obetí spolu s neistotou, ako dlho tam ešte vojaci zostanú, nepridáva k optimizmu britskej verejnosti. Paradoxne si však mnohí Briti myslia, že koalícia by mala nechať vojakov v Iraku až do vytvorenia demokraticky zvolenej vlády. Verejná mienka je však vrtkavá, upozorňujú politológovia. Priaznivý postoj sa môže veľmi rýchlo zmeniť, ak by sa potvrdilo, že vláda Tonyho Blaira dôvody pre vojnu v Iraku zveličila, domnieva sa napríklad Neil Partrick , londýnsky odborník na Blízky východ a Afriku: AUDIO: „Najväčší problém má britská verejnosť s otázkou,do akej miery boli argumenty pre vojnu založené na rozumnom uvažovaní. A to súvisí samozrejme s problémami, s ktorými sa teraz potýkajú koaličné sily“. Ak bude obetí na strane spojencov v Iraku pribúdať, tým viac sa ľudia budú pýtať na oprávnenosť argumentov, ktoré viedli k vojne. Na druhej strane zatiaľ nie je k dispozícii celkový výsledný obraz britsko-americkej okupácie Iraku: AUDIO: „Je to veľmi zmiešaný obraz. Viem, že Spojené štáty začali argumentovať, že v Iraku nejde o izolované prípady útokov, ale že môže ísť o regionálnu koordináciu. Vzhľadom na relatívnu organizovanosť niektorých útokov je ťažké si predstaviť, že sú dielom iba izolovaných jednotlivcov. Samozrejme je veľmi pravdepodobné, že môžu byť za nimi republikánske gardy, spravodajský a bezpečnostný aparát bývalého režimu, čo iba svedčí v prospech tvrdenia, že za útokmi je určitá koordinácia“. V blízkej budúcnosti sa neočakáva stiahnutie väčšieho počtu vojakov z Iraku, k čomu sa pridáva aj finančný aspekt: britskú vládu stojí jej tamojší 10 000-ový kontigent mesačne okolo 100 miliónov dolárov. Verejná mienka sa môže zvrtnúť podľa toho, ako sa bude situácia v Iraku vyvíjať. Neil Partrick predpokladá dva možné scenáre: AUDIO: „Ak by sa situácia stabilizovala a objavili by sa náznaky politického pokroku, potom by to prispelo k zlepšeniu situácie, vrátane bezpečnostnej. Ak by sa však zhoršovala, potom môže byť oprávnenosť vojny, ako i pokračujúca prítomnosť vojakov spochybnená“. Aký názor majú samotní Briti? 34-ročný Londýnčan, povolaním účtovník hovorí, že situácia v Iraku je pre vojakov príliš neistá: AUDIO: „Dostali sme sami seba do situácie, v ktorej by sme nemali byť. Je však ťažké z nej vycúvať, pokiaľ nebude situácia trochu bezpečnejšia.“ Veľká Británia platí teraz cenu za to, že nedokázala dotiahnuť do konca prvú vojnu v Perzskom zálive v roku 1991, povedala Slobodnej Európe asi 60-ročná recepčná z Londýna: AUDIO: „Predtým sme urobili chybu, odišli sme príliš rýchlo. Vojaci by tam mali zostať kým sa situácia aspoň trochu nestabilizuje. Myslím si, že sa snažíme o dobrú vec, aj my aj Američania by sme tam mali zostať dlhšie. Viem, že to nie je pre vojakov ľahké. Chcú ísť domov, ale ak odídeme odtiaľ príliš rýchlo, nevieme čo sa stane“. Podobne zmýšľa 51-ročný bankár: AUDIO: „Ak by sa situácia zhoršila až do občianskej vojny, potom by tam vojaci mali zostať.Ak by sa dala moc odovzdať stabilnej vláde, tak by tam vojaci mali zostať, ak je to potrebné“. Spojené štáty nedávno oficiálne pripustili, že v Iraku čelia koaliční vojaci gerilovej vojne, na ktorej sa podľa Washingtonu podieľajú stúpenci režimu zvrhnutého Saddáma Husajna. 34-ročný právnik, ktorý je moslimom, pre Slobodnú Európu v uliciach Londýna povedal: AUDIO: „Pre mňa ako britského moslima a liberála je prekvapujúce, že nemôžem vidieť žiadne dôkazy, ktorými by sa dalo overiť, že tieto gerily podporujú Saddáma Husajna. Som sklamaný, ako médiá informujú o tom. Keď som sa doteraz rozprával s priateľmi rôznej národnosti na Blízkom východe – dozvedel som sa, že médiá hovoria o týchto gerilách ako o bojovníkoch za slobodu. Tunajšie médiá ich vykresľujú ako stúpencov Saddáma Husajna“. Vo Veľkej Británii však došlo k vyostreniu politického sporu o vojne v Iraku potom, ako poradca ministra obrany doktor Kelly spáchal samovraždu. Okrem pribúdajúcich obetí v Iraku verejnú mienku určite silne ovplyvní aj táto tragická udalosť.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...