Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       23. júl 2003 EU vyhlásila ultimátum Iránu - do septembra musí prijať inšpektorov Daniel Raus Experti tvrdia, že Európskej únii sa konečne podarilo prekonať rozpory ohľadom vojny v Iraku. Jedným z rukolapných dôkazov má byť spoločný postoj voči ďalšej nebezpečnej krajine: Iránu. Brusel vyhlásil ultimátum, ktorého výsledkom by mal byť príchod inšpektorov do iránskych jadrových zariadení. Otázkou zostáva účinnosť európskeho ultimáta. Ultimátum pre Irán – čosi také by sa dalo očakávať skôr zo strany Spojených štátov, ako zo strany Európskej únie. Tento raz ale prišiel s ultimátom naozaj Brusel. Ako sa ale ukáže, sú to silné slová, ktoré nemusia byť nasledované razantnými skutkami. Aj tak ide ale o postoj, ktorý treba oceniť. Kľúčovou otázkou sú iránske jadrové zariadenia. Na Západe existuje vážne podozrenie, že islamistami ovládaný Teherán zatúžil po nukleárnej zbrani, najmä po rýchlom páde susedného režimu Saddáma Husajna. Dúfa, že jadrový arzenál by Západ, a hlavne Američanov, spoľahlivo odstrašil a zabezpečil nerušený export islamského fundamentalizmu do iných krajín. Amerika a západná Európa teda žiadajú, aby Teherán umožnil misie nezávislých inšpektorov. A keďže táto myšlienka sa akosi nestretáva s porozumením, Brusel vyhlásil svoje ultimátum: ak do septembra Irán inšpektorov neprijme, skončia sa rozhovory o spoločnom obchode. Z pohľadu Európskej únie bude rozhodujúca správa šéfa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Muhamada el-Baradeja. Takto odhaduje vývoj udalostí Steven Everts z londýnskeho Centra pre európske reformy: AUDIO: „Predpokladám, že ak Muhamad el-Baradej vo svojej správe v septembri povie, že sa nič nezmenilo, že Irán neodpovedá na otázku počtu jadrových zariadení a nie je ochotný akceptovať tvrdšie inšpekcie, potom Európska únia vyhlási, že rozhovory o obchode nemôžu pokračovať“. Steven Everts dodáva, že misia inšpektorov je absolútne minimum. Irán sa totiž previňuje napríklad aj podporou palestínskych extrémistov alebo rozsiahlym porušovaním ľudských práv. AUDIO: „Ak nebudeme trvať na dohodách, aký bude medzinárodný vplyv Európskej únie? Musíme trvať na pravidlách a konať, keď sa porušujú. Irán teraz pravidlá porušuje“. Irán ale európske ultimátum odmietol. Hovorca ministerstva zahraničných vecí ho označil za „totálne neprijateľné“. Do septembra sa ale môže všeličo zmeniť. Najlepšou zmenou by pritom bol pád teheránskeho režimu. Môže ale nastať aj zmena postojov terajšieho režimu. Otázkou je, či v tejto veci prevládnu islamskí konzervatívci alebo reformisti. Fraser Cameron z bruselského European Policy Center je v tomto ohľade optimistický: AUDIO: „Z rozhovorov s Iránčanmi mám dojem, že podmienky únie považujú za splniteľné. V samotnom Iráne ale prebieha na najvyššej úrovni diskusia o nasmerovaní politiky. Myslím si Európska únia a Spojené štáty teraz viac spolupracujú, takže nádej na dosiahnutie zmeny, ako dôsledku kombinovaného tlaku, je oprávnená“. Podľa Camerona by nebolo dobré Irán izolovať sankciami, tak ako to robia už celé desaťročia Spojené štáty s Kubou. AUDIO: „Podľa mňa Európska únia vždy zaujala postoj, že sa žiadna krajina nemá hneď odsúdiť. Nehovoríme o darebáckych štátoch či osi zla. Veríme, že vždy, keď sa to dá, treba robiť politiku konštruktívneho zahrnutia. Táto politika môže mať samozrejme obmedzenia, keď neprináša výsledky, takže v prípade Iránu si myslíme, že zmenu prinesie politika kritického zahrnutia – skôr ako izolácia tejto krajiny“. Otázkou ale zostáva, čo urobí Európska únia v prípade, že Irán do septembra podmienku nesplní. Ultimátum má totiž účinok iba v prípade, že je spojené s hrozbou dostatočne tvrdého postihu. Prerušenie alebo ukončenie obchodných rozhovorov takouto hrozbou nemusí byť. Ak by pritom išlo o tvrdšie kroky, možno vážne pochybovať o jednote únie, tak ako to bolo v prípade Iraku. Režim v Teheráne to dobre vie a možno bude skúšať, čo si môže dovoliť. Napriek európskej krehkosti ale treba vyhlásenie ultimáta oceniť. Je to v súčasnosti asi maximum, ktorého je európska 15-ka schopná.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...