Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       24. júl 2003 Kórea si pripomenie polstoročie prímeria Gabriel Sedlák Svetové agentúry priniesli tento týždeň správu o úspešnom oddelení juhokórejských siamských dvojčiat, ktoré boli zrastené v dolnej časti chrbta. Svet je však už polstoročia zvyknutý na to, že väčšina správ súvisiaca s kórejským polostrovom nie je taká optimistická. V nedeľu uplynie 50 rokov od podpísania prímeria medzi oboma kórejskými štátmi. Bývalý americký prezident Bill Clinton označil hranice medzi dvoma kórejskými štátmi za „najstrašidelnejšie miesto na Zemi“. Štyri kilometre širokej demilitarizovanej zóne okolo legendárnej 38. rovnobežky sa tiež niekedy hovorí „najstrašidelnejšie golfové ihrisko sveta“. Nečudo, veď od seba oddeľuje takmer dva milióny po zuby ozbrojených vojakov. Odborníci odhadujú, že asi 70 percent z viac ako miliónovej armády komunistického severu a takmer tretina jeho mohutného delostrelectva sú rozmiestnené tesne za demilitarizovanou zónou. Túto nedeľu, kedy uplynie presne polstoročie od uzavretia prímeria po troch rokoch ničivej vojny, sa na juhokórejskej strane demarkačnej línie v Panmundžome zíde 200 významných medzinárodných hostí a asi 1500 vojenských veteránov. Odvtedy, čo v rokoch 1950 až 1953 padli v kórejskej vojne tri milióny ľudí, sú Pchjongjang v Soul v podstate vo vojnovom stave. „Bude to spomienková slávnosť, nie oslava,“ naznačuje ducha nedeľného podujatia americký generál Tom Kane. Vláde v Soule slúži pre odstrašenie nepriateľa nielen vlastná juhokórejská armáda, ale aj 37 tisíc amerických vojakov. Slávnosť sa uskutoční na mieste, na ktoré, ak by chceli, by hliadkujúci severokórejskí vojaci mohli doslova dohodiť kameňom. Incident tohto druhu si na juhu samozrejme nikto neželá. O to menej tam túžia po nejakej prestrelke, ktorú z času na čas vyprovokujú príslušníci komunistickej armády. Pri tej poslednej z minulého týždňa spozorneli strážcovia hraníc na juhu o to viac, že napätú situáciu vyhrotili v posledných mesiacoch spory o severokórejský program vývoja jadrových zbraní. Hovorca juhokórejských ozbrojených síl, plukovník Lee Hong-ki k tomu uviedol. Audio: „Okolo šiestej hodiny dnes ráno vystrelil severokórejský strážny štyri dávky zo samopalu na juhokórejského strážneho, v strednej časti demilitarizovaného pásma. Podľa našich smerníc naša strana odpovedala 17-timi dávkami zo samopalu a varovaním.“ OSN registruje za uplynulých 50 rokov pozdĺž demilitarizovaného pásma, vnútri ktorého sú si hliadky z oboch strán niekedy na dohľad, takmer poldruha tisíca väčších provokácií zo strany Severnej Kórey. Zahynulo pri nich 90 vojakov, 394 Juhokórejčanov a 889 ich rodákov zo severu. Najpočetnejšie boli vážnejšie provokácie počas vojny vo Vietname koncom šesťdesiatych rokov. V poslednom období sa vojaci zo severu obmedzujú väčšinou na vulgárne gestá. Tie adresujú spoza okien akejsi strážnice, ktorej Američania hovoria „opičiareň“. Nielen tento objekt je vidieť z juhu. Krátko po uzavretí prímeria postavili komunisti tzv. propagačnú dedinu. V skutočnosti ide iba kulisy, ktoré mali vytvoriť ilúziu spokojného života na severe a ktoré mali Južanov zlákať k úteku za hranice. Za päťdesiat rokov sa nenašiel nikto, kto by tejto propagande uveril. Dnes už nie je žiadnym tajomstvom, že výsledkom tzv. „ľudovej demokracie“ v praxi v kórejskom podaní je nezriedka hladomor. Aj preto Západ opakovane vyzýva Pchjongjang, aby sa vzdal svojich jadrových ambícií a otvoril tým cestu k zahraničnej potravinovej pomoci pre svojich ľudí. Pre juhokórejského ekonóma Kim Jong-Jona, ktorý vyštudoval na Západe a dnes prednáša na univerzite v britskom Essexe, uplynulé polstoročie dokazuje prinajmenšom jedno. Audio: „Z tejto skúsenosti je pre nás dobrou lekciou dôležitosť trhového hospodárstva a ekonomiky. Severokórejská ekonomika zjavne zlyhala a má čo robiť, aby prežila, zatiaľ čo juhokórejskej ekonomike sa darí veľmi dobre.“ Na mnohé udalosti života, ktoré majú aj tienistú stránku, si ľudia po rokoch spomínajú s úsmevom. Rovnaké je to aj so službou v armáde, nevynímajúc tú na kórejsko-kórejských hraniciach. Úsmevnú príhodu vyrozprávanú tam slúžiacim americkým vojakom priniesol vo svojej nedávnej reportáži časopis National Geografic. Na jedno z rokovaní v objekte, nachádzajúcom sa v demilitarizovanej zóne, sa severokórejská delegácia dostavila so zbraňami pod sakami. To pritom bolo v rozpore s dohodnutými pravidlami. Američania to vzali športovo, zakúrili v budove ešte viac a dobre sa bavili pri pohľade na potiacich sa dôstojníkov komunistickej armády, ktorí porušenie pravidiel samozrejme nechceli priznať. Niet pochýb o tom, že dejiny raz usvedčia celý neľudský režim severokórejských komunistov. Paradoxné pritom je, že budúcnosť, ktorá hádam prinesie slobodu obyvateľom Severnej Kórey, môže ohroziť vzácnu faunu v oblastiach nárazníkového pásma, do ktorého už desiatky rokov nevstúpila ľudská noha.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...