Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       28. júl 2003 Post-saddámovský Irak: Rozhovor s riaditeľom Rádia Slobodný Irak Davidom Newtonom Jaroslav Rozsíval / Ajad Ahmed Po smrti synov bývalého irackého diktátora Saddáma Husajna sa opäť dostáva do popredia otázka ďalšej obnovy Iraku. Tá totiž naráža na pokračujúce ozbrojené útoky prívržencov bývalého režimu proti spojeneckým vojakom. Od skončenia vojny v máji tohto roku zahynulo už 49 amerických vojakov, ďalších päť prišlo o život za uplynulý víkend. Aký môže byť ďalší vývoj situácie v Iraku? Túto otázku položil redaktor našej stanice Ajad Ahmed riaditeľovi Rádia Slobodný Irak Davidovi Newtonovi, ktorý v rokoch 1984 až 88 pôsobil v Bagdade ako veľvyslanec Spojených štátov. Newton: „Jedna vec, o ktorej som premýšľal, keď som sa dopočul o smrti Saddámových synov, sa týkala samotného Saddáma Husajna: On bol zodpovedný za smrť stá tisícov Iračanov a množstvo rodín pod ním trpelo kvôli smrti svojich otcov a synov - teraz snáď aj on pochopí čosi z toho utrpenia, ktorým on týral po desaťročia Iračanov. Obklopil sa ohromným mocenským aparátom, naozajstným policajným štátom, rozsiahlym kultom osobnosti a pritom v podstate tu podľa mňa máme do činenia s veľmi slabým a neistým človekom, ktorý potreboval mať okolo seba iba ľudí, ktorí mu prikyvovali.“ Obnova Iraku naráža na kritiku z viacerých strán. Podľa skupiny expertov, vyslaných do Iraku Pentagonom, stoja Spojené štáty pred dvoma možnosťami: buď nastolia v krajine vládu zákona, alebo v nej zažijú návrat k chaosu. V tomto smere bude podľa amerických expertov kľúčový vývoj v nasledujúcich troch mesiacoch. Pán Newton, je najnovšia vlna násilia a zločinu typická pre irackú spoločnosť, alebo ide iba o prejav frustrácie spoločnosti, utláčanej po tri desaťročia represívnym režimom? Newton: „Keď som žil v Iraku v 80 tych rokoch, považoval som Iračanov za veľmi civilizovaných ľudí. Ale keď žijete celý čas v policajnom štáte, v ktorom dochádza k zmene moci iba násilným spôsobom, nemáte žiadne skúsenosti s demokraciou a slobodou a nechápete, ako narábať so zodpovednosťou a hranicami slobody. Ale musíte si uvedomiť aj to, že nedošlo k žiadnemu vraždeniu členov strany Baas, iba v ojedinelých prípadoch - a potom je tu aj celý rad Iračanov, ktorí robili a robia všetko pre to, aby ich krajina fungovala – lekári, sestry, učitelia, ľudia, ktorí sa v mnohých prípadoch snažili predovšetkým o to, aby veci fungovali. Ale istý čas tu naozaj neexistovala žiadna bezpečnosť, žiadna polícia a americkí vojaci sa zrazu ocitli v roli policajtov. Podľa americkej doktríny nesmiete nikdy strieľať na človeka, ktorý nie je ozbrojený, aj keď vás ohrozuje. Ako by ste teda zastavili rabujúcich, keď ich prídu stovky? Myslím si, že ide o dočasný jav, ktorý časom vymizne.“ Minulý týždeň predstavili traja členovia dočasnej vládnej rady Iraku svoju víziu vývoja krajiny pred BR OSN. Vedúci delegácie Adnan Pačači okrem iného povedal, že rada má v pláne uskutočniť politickú, ekonomickú a sociálnu obnovu Iraku a chce skrátiť obdobie dočasnej administratívy krajiny urýchlením procesu zavedenia celonárodných demokratických volieb. Do akej miery je táto predstava reálna? Newton:„Myslím si, že je reálna, ale treba si uvedomiť, že to nebude jednoduché. Nesúhlasím však s argumentmi, že Irak je v podstate umelým výtvorom. Podľa mňa je to reálna krajina, ktorá má 5000 ročnú históriu. Myslím si, že Iračania vedia spolu-pracovať a musia spolu-pracovať - a to každá jedna skupina. Nedelil by som ich iba podľa náboženstva, to je podľa mňa veľká chyba – sú, samozrejme, rôzni Iračania – ale všetci sa teraz musíme snažiť o vytvorenie demokratickej vlády, v ktorej nebude dominovať žiadna skupina. Saddám využíval jestvujúce rozdiely tým, že dával určité pozície a autoritu ľuďom z jeho klanu, jeho kmeňa, či oblasti. V budúcnosti sa však musia podieľať na vláde všetci Iračania a myslím si, že to je možné.“ Podľa generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana musí byť našim spoločným cieľom ukončenie okupácie vytvorením medzinárodne uznanej reprezentatívnej vlády. Iračania by však podľa neho mali vedieť, aký je časový plán uskutočnenia tohto cieľa. Pán Newton, dá sa súčasná neistá situácia v Iraku zosúladiť s takýmto plánom? Newton: „Som presvedčený, že áno. Veď napokon môžete sami vidieť určitý pokrok, ktorý sa dosiahol na úrovni miestnych samospráv a potom máme tu už aj dočasnú vládnu radu. Keď prídete na stavbu, visí tam zvyčajne na stene nápis, informujúci o pláne jej výstavby a dokončenia. Takýto plán potrebujeme, pretože pokrok sa dá dosiahnuť iba krok za krokom a vy musíte najprv dosiahnuť prvý krok, aby ste sa dostali k druhému a tretiemu. Nevyhnutne však civilná správa a dočasná rada Iraku budú musieť postupovať o dačo rýchlejšie, ako sa im teraz zdá a Iračania zasa musia pochopiť, že to istý čas potrvá a že musia veci posudzovať reálnejšie. Napríklad mnohí hovoria, aby koaličné sily odišli. Lenže Iračania momentálne nie sú schopní postarať sa o vnútornú bezpečnosť svojej krajiny. Sú tu tisícky bývalých Fedajínov a ex-Saddámových bojovníkov, ktorí tu robia sabotáže. Potrvá istý čas, než sa podarí obnoviť irackú armádu, políciu. Koaličné vojská sú jednoducho potrebné, lenže na druhej strane musíme všetci chápať, že stav okupácie nie je pre žiadnu krajinu prirodzený.“ Konštatuje riaditeľ Rádia Slobodný Irak a bývalý americký veľvyslanec v Bagdade David Newton.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...