Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       29. júl 2003 Izraelský bezpečnostný múr je náročnou stavbou - zastaví však teroristov? Daniel Raus Bezpečnostný múr medzi Izraelom a Palestínčanmi je jednou z hlavných tém dnešného stretnutia izraelského premiéra Ariela Šarona s americkým prezidentom Georgeom Bushom. Palestínska samospráva sa pokúša výstavbu múru zastaviť a poukazuje pritom na dočasné prímerie, ku ktorému sa pripojili aj extrémisti. Proti výstavbe múru sa stavia aj washingtonský Biely dom. O čo ale vlastne v celej záležitosti ide? „Medzi Bushom a Šaronom nie je žiadny múr“, povedal nemenovaný predstaviteľ pred dnešným stretnutím oboch štátnikov. Isté je, že izraelský bezpečnostný múr sa môže stať vážnou prekážkou izraelsko – palestínskeho mierového procesu. Jeho zástancovia v ňom však vidia záruku bezpečnosti Izraela. Podľa palestínskeho premiéra Mahmuda Abbasa považuje Bush bezpečnostný múr za problém. Abbas sa stretol s americkým prezidentom minulý týždeň a celej záležitosti venoval osobitnú pozornosť. Zastavenie výstavby múru uviedol medzi hlavnými požiadavkami: AUDIO: „Jedným zo strategicky kľúčových bodov je zastavenie výstavby múru a zmrazenie výstavby osád“. Okrem dôvodov proti ale existujú aj dôvody pre. Napríklad šéf izraelskej diplomacie Silvan Šalom sa snaží interpretovať celú záležitosť pozitívne: AUDIO: „Bezpečnostný múr, ktorý budujeme, je dôležitý, pretože nám pomôže s pokračovať v procese a veríme, že znemožní extrémistom zničiť mierový proces“. Budovanie bezpečnostného múru je reakciou Izraela na dva a pol ročnú intifádu Palestínčanov, v ktorej hlavnou zbraňou už nie sú kamene, ale samovražední teroristi. Komplikovaná stavba by im mala zabrániť vo vstupe na izraelské územie. Ide o kombináciu betónového múru, plotu a dômyselných elektronických kontrolných zariadení. Priemerná šírka stavby je 60 metrov, na niektorých miestach až 100 metrov. Stavba zaberie 3 percentá západného brehu Jordánu. Vytvára sa de facto zóna, do ktorej bude zakázaný vstup. Štruktúra je pyramídovitá, jej súčasťou sú dokonca tri cesty, jedna z nich pre obrnené transportéry. Zmyslom je totiž nielen ochrana izraelského územia, ale aj vojakov, strážiacich bezpečnostný múr. Prvých 150 kilometrov má byť čoskoro dokončených a bude chrániť desiatku židovských osád na okupovaných územiach. Súčasne ale oddeľuje 50 000 Palestínčanov od západného brehu Jordánu, teda od palestínskych území. Politicky je bezpečnostný múr stelesnením rezignácie na nádej, že sa Palestínčanom podarí vytvoriť stabilný štát, ktorý bude žiť v mieri vedľa Izraela a dostane pod kontrolu teroristické skupiny. Je založený na presvedčení, že Izrael a Palestínčania musia byť oddelení. Praktický problém ale spočíva, okrem iného, v tom, že bezpečnostný múr nekopíruje okupované územia. Znamená to, že Izrael by do značnej miery rozhodoval o hraniciach s budúcim palestínskym štátom už teraz, a nie na rokovaniach s Palestínčanmi. Dodajme, že myšlienka bezpečnostného múru nie je nová. Rôzni izraelskí politici a generáli, vrátane terajšieho premiéra Šarona, sa ňou zaoberajú už od začiatku 70.rokov. Nedá sa povedať ani to, že múr je záležitosťou pravicového Likudu. Podporuje ho totiž mnoho poslancov Strany práce a kriticky sa k nej vyjadrujú viaceré naopak hlasy z radov ortodoxných strán. Samotný Ariel Šaron nepovažuje múr za najšťastnejšie riešenie, aj keď jeho vláda výstavbu odhlasovala. Otázka je, či tlak Washingtonu môže viesť ku zrušeniu alebo zastaveniu výstavby. Obyvatelia Izraela chcú byť bezpeční a v uvedenej stavbe vidia určitú nádej. Či to zastaví samovražedných teroristov, to je otázka.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...