Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 18. máj 2008       4. august 2003 Azerbajdžan má následníka trónu Miroslav Neoveský Azerbajdžanský parlament dnes potvrdil Ilhama Alijeva vo funkcii predsedu vlády. Tým uvoľnil cestu, aby v prípade ochorenia, či úmrtia svojho otca Hejdara Alijeva mohol prevziať aj najvyšší post v tejto bývalej sovietskej republike. Príspevok, s použitím materiálov spravodajcov Slobodnej Európy ako aj tlačových agentúr, pripravil Miroslav Neoveský. Azerbajdžan bol kedysi domovom skýtskych kmeňov a súčasťou Rímskeho impéria. V jedenástom storočí ho Turci pričlenili k Osmanskej ríši. Napokon v rokoch 1806 až 1813 dobylo Azerbajdžan Rusko. V roku 1922 sa stala krajina súčasťou Sovietskeho zväzu a v roku 1936 jednou z jeho „zväzových republík“. V auguste 1991 vyhlásil Azerbajdžan svoju nezávislosť a po rozpade Sovietskeho zväzu v decembri toho istého roku sa stal nezávislým štátom. Prvým demokraticky zvoleným prezidentom sa stal v júni 1992 Abulfez Elčibej, ktoré ho však už o necelý rok zvrhol bývalý šéf KGB Husejnov, ktorý sa stal predsedom vlády a funkciu prezidenta prevzal promoskovský Hejdar Alijev, ktorý bol už za čias vlády Sovietov na vysokej priečke komunistickej nomenklatúry. Dnes 80-ročný Hejdar Alijev chorľavel už dlhší čas a tak pripravoval pôdu pre svojho syna, aby ten mohol vkročiť do otcových šľapají. Ilham Alijev vyštudoval medzinárodné vzťahy na moskovskej prestížnej Štátnej univerzite a po postgraduálnom štúdiu tam aj päť rokov prednášal. Podľa oficiálnej verzie jeho životopisu v roku 1991 univerzitu opustil a pôsobil v komerčnej oblasti v Moskve a Istanbule. V čom táto činnosť spočívala, o tom je málo známe, možno iba to, že práve v tom čase získal povesť „playboya“, ktorý často navštevoval kasína a navŕšil značné dlhy, k zhrozeniu svojho otca. V roku 1994 sa upokojil a bol menovaný za viceprezidenta azerbajdžanskej štátnej naftovej spoločnosti SOCAR, stal sa poslancom parlamentu a neskôr predsedom azerbajdžanského olympijského výboru. Osobitne po svojom znovuzvolení v roku 1998 sa chorľavejúci Hejdar Alijev začal horúčkovito zaoberať vytvorením politickej dynastie. A tak nastúpil Ilham Alijev dráhu politika, ale so zmiešaným výsledkom. Bol zvolený za podpredsedu vládnej Novej azerbajdžanskej strany. Štátna propagandistická mašinéria začala bleskovo po celej krajine vymieňať bilboardy s Alijevom za nové, zobrazujúce otca so synom. Napriek tomu, že mnohí pochybujú o schopnostiach Ilhama Alijeva, vládnuť ako jeho otec, tak ho dnes parlament potvrdil vo funkcii premiéra, ktorý podľa azerbajdžanskej ústavy automaticky preberá povinnosti prezidenta v prípade prezidentovej neschopnosti vykonávať úrad. Po hlasovaní parlamentu Ilham Alijev novinárom v Baku povedal: AUDIO „V našom parlamente je mnoho strán a nezávislých poslancov, vrátane členov opozície, takže som neočakával jednohlasné potvrdenie. Som však vďačný všetkým, čo za mňa hlasovali.“ Predseda opozičnej strany Musavat Isa Gambar k rozhodnutiu parlamentu v Baku povedal: AUDIO „Považujeme to za pokus uskutočniť neomonarchistický scenár v Azerbajdžane a sme presvedčení, že tento pokus režimu Hejdara Alijeva neuspeje.“ Viacerí experti sa tiež domnievajú, že Alijevovi juniorovi chýbajú schopnosti otca, ktorý vedel udržať na uzde rôzne, navzájom súperiace skupiny ako sú štátna bezpečnosť alebo naftárska lobby. Napriek tomu sa však domnievajú, že sa tieto skupiny zrejme zhodnú na Ilhamovi Alijevovi, ak nie inak, tak aspoň ako na prechodnom riešení.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...